wz

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

SYMBOLY

Homeopatické symboly zdravia

Žezlo
Švajčiarsky psychológ Carl Jung považoval za symbol homeopatickej liečebnej metódy žezlo. Predstava dvoch hadov obtočených okolo palice bola pôvodne ochranným znakom úradu, ale neskôr sa stala emblémom medicíny a používa sa dodnes. Tvarom sa podobá na rané grécke predstavy žezla, ktoré nosil Asklepios, syn Apolóna a boh zdravia a medicíny.

Had
Už v dávnych časoch bol had spojený s liečivými silami možno preto, že zhadzoval starú kožu.
V roku 29 pred n. l., keď Rím postihol mor, požiadali Rimania o pomoc Grékov a tí im poslali posvätného hada, tvrdiac, že je v ňom inkarnovaná duša Asklepia. Ako vieme, v Starom zákone sa píše, že Boh premenil Mojžišovu palicu na hada, ktorý najprv vyvolal chorobu a potom ju liečil.

Škorpión
Škorpión bol symbolom zdravia najmä u niektorých afrických kmeňov. Vraj vylučuje olejovitý protijed proti svojmu smrteľnému uštipnutiu.

• Jednorožec
O liečivej sile tohto bájneho tvora sa zmieňuje grécky lekár Ktesias okolo 4. stor. pred n.l. Jednorožec sa stal obľúbeným námetom stredovekého kresťanského umenia a jeho pradávny význam sa znovu objavil v legende, že otrávenú vodu možno vyčistiť rohom jednorožca.

• Voda
Voda má veľký regeneračný význam. Čistá, najmä dažďová voda mala veľkú symbolickú moc ako liečivá, čo pramenilo z jej dávneho spojenia s očistou, božím požehnaním a duševným znovuzrodením.

• Kamene a iné amulety
Amulety vyrábané z fosílneho jantáru mali liečivú moc a pomáhali pri veľkých bolestiach hlavy, astme, žalúdočných problémoch a reumatizme.

Rubín bol symbolom krvi a života a verilo sa, že obnovuje ducha a kompenzuje stratu krvi.

Jadeity mali často tvar obličiek, a preto sa v Španielsku začali používať na liečbu ochorení týchto orgánov. V Číne mal povesť trvácnosti a vo forme prachu mal predlžovať život. Slonovina získaná z klov mrožov sa v Číne používala ako protijed.

Koral používali rímske ženy na zastavenie krvácania a na zabránenie pôrodných komplikácií.

Diamanty a perly sa vo forme prachu používajú v Indii až dodnes. Podľa rímskych tvrdení môže perla vyliečiť rozum námesačného.

Smaragd pôsobil proti dyzentérii a epilepsii, zmierňoval pôrodné bolesti a zlepšoval zrak.

• Rastliny

Vavrín žuli Gréci ako liek pôsobiaci proti moru. Imelo už Kelti považovali za liek pôsobiaci proti neplodnosti a protijed v prípade otravy. Okrem toho malo aj zázračnú úrodnú moc.

Ľudia počas storočí a tisícročí pociťovali posvätnú úctu aj k liečivým rastlinkám a verili, že majú zázračnú liečivú silu, ale úspech liečby bol pripisovaný neznámym silám. Vrcholom tzv. náuky o znameniach (Paracelsus) bola povera, podľa ktorej rastliny s koreňom pripomínajúcim ľudskú postavu (tzv. humunculus), sú zázračné a všehojivé. Práve z tohto dôvodu sa vysoko cenila mandragora lekárska (Mandragora officinarum) a všehoj  ženšeňový (Panax ginseng). Už od pradávnych dôb je povesť magickej rastliny mandragory zo všetkých ostatných rastlín najrozšírenejšia. Zmienky o nej sú na egyptských papyroch (1700 p.n.l.), ako aj na asýrskych hlinených doštičkách (800p.n.l.). Koreň mandragory je tak skrútený a rozvetvený, že svojim tvarom skutočne pripomína ľudské telo. Táto výnimočná podobnosť bola už v dávnej minulosti príčinou vzniku povier, podľa ktorých mandragora oplýva neobyčajnou mocou nad ľudským telom a mysľou a to aj napriek tomu, že jej psychotropné účinky nie sú o nič výraznejšie, než u iných ľuľkovitých druhov.

Mandragora, rastlina z oblasti Stredomoria podobná zemiaku, sa v medicíne už v dávnych časoch používala na prečistenie organizmu. Jej korene majú vidlicovitý tvar a trocha sa podobajú na ľudskú bytosť, a tak sa predpokladalo, že mandragora môže uľahčiť otehotnenie. Dva druhy európskej mandragory boli skôr známe ako mužská (officialis) a ženská (mandragora autumnalis). Trhanie mandragory je vraj smrteľne nebezpečné, rastlina údajne vydáva smrteľný krik. Užívala sa ako liek a v spojení s vínom ako afrodiziakum. Mandragora je používaná ako kadidlo, súčasť lekvárov a mastí. V dávnych dobách mala mandragora povesť afrodiziaka, Gréci ju zasvätili bohyni lásky Afrodite a jej účinky poznali už starí Egypťania. Mandragora, teda Bolehlav sa v oblasti Palestíny a Egypta používal už okolo roku 1500 p.n.l. ako afrodiziakum, pretože korene vraj povzbudzujú sexuálnu žiadostivosť u druhého pohlavia.

Píšu o nej mnohí významní vedci a lekári ako Dioskoridés, Hippokrates, Theofrastos, Plinius, Avicenna a to veľmi úctivo a s rešpektom. Prvé hodnoverné záznamy o mandragore, durmane, ľuľkovci a blene nachádzame teda práve v knihách antických autorov Teofrasta a Dioskorida. Ako príklad tejto posvätnej úcty je odporúčanie Theofrasta: "...mandragora sa má zbierať s tvárou obrátenou na západ a ešte predtým sa majú okolo nej mečom nakresliť tri kruhy, pomocník má pritom tancovať vo vnútri kruhu a recitovať magické formule."

Tieto ľuľkovité rastliny, ktoré sú príbuznými paradajok či zemiakov, poznalo takmer celé Stredomorie. Obyvateľom okrem iluzórneho potešenia prinášali najmä obavy, v rukách zloduchov sa tieto rastliny totiž menili na nebezpečný jed, proti ktorému nebolo protilátok. Naviac ešte travičovi nehrozilo riziko, že za svoju zákernú činnosť skončí v rukách spravodlivosti, neexistoval totiž žiadny spôsob, akým by sa použitie jedu dalo dokázať.

V starom Egypte používali lekári mandragoru k narkotickým účinkom, Hyppokrates ňou liečil choroby žlčníka, Plinius využíval jej uspávací účinok a doporučoval ju ako protijed pri uštipnutí hadom. Arabský lekár Aviccena ju zas doporučoval pri bolestiach hlavy, kvôli jej utišujúcim vlastnostiam.

V čiernej mágii a čarodejníctve sa táto nenáročná rastlina preslávila tak svojou omamnou silou, ako i zvláštnym tvarom koreňa. Takže jej ďalšie využitie patrilo čarodejníkom, kde sa preslávila svojou omamnou silou. Účinky mandragory zodpovedajú svojim zložením aj pôsobením alkaloidov ďalším rastlinám čeľade ľuľkovitých. Účinok tropanových alkaloidov sa u intoxikovaného prejavuje túžbou a snahou po intenzívnom pohybe a vznikom zrakových, sluchových aj čuchových halucinácií. Vysokú intoxikáciu spôsobuje najmä atropín a skopolamín. Ich účinkami sa stráca všetok pojem o skutočnosti, človek upadá do hlbokého spánku, nič si nepamätá. Smrteľná dávka u dospelého je asi 12 bobúľ a u detí už 3-4 bobule.

Mandragora bola nie v tak dávnych dobách považovaná za magickú, keďže čierna mágia, zariekavanie, prútikárstvo a používanie mandragory majú ešte stále dostatok stúpencov ochotných obetovať pre pochybný úspech liečby značné množstvo financií zo svojho vrecka a úspor.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Magická a tajomná mandragora

Hovorí sa: "Prianie je otcom myšlienky" a ľudia minulosti videli v jej koreňovom systéme podobu ľudskej bytosti - s tvárou, rukami a nohami a vytvorili okolo nej množstvo tvrdení.

Mandragora officinalis mandragoru patriacu do radu Solanacei poznal starovek a stredovek ako najúčinnejší terapeutický prostriedok tých čias. Dnes? Tejto rastline nikto nepripisuje liečebný zázrak, ani keby na seba zobrala podobu nejakého anjela záchrancu či človeka dobromila. Magická mandragora v predstavách stredovekých alchymistov mala podobu človeka, čomu nasvedčuje jej grécky názov „antropomorfos“, t.j. „človeku podobný“. Ide totiž o koreňovú rastlinu, ktorej podzemná časť môže vzdialene pripomínať postavu človeka. Mandragora, bola známa už v najstarších kultúrach a je spomínaná v Mojžišových knihách ako „dudaim“, takže okrem iného sa spomína i v Biblii - Genezis (v prvej knihe Mojžišovej) - ako „jabĺčka lásky“ a v Piesni Šalamúnovej je v súvislosti s mandragorou kapitola popisujúca roztúženosť lásky snúbenice. Rastie v južnej Európe,  v Sardínii, na  Sicílii a v severnej Afrike.

Stará tradícia tvrdí, že sa mandragora zbierala výhradne len pod šibenicami, domnievali sa totiž, že do rastúcej rastliny pod šibenicou sa prevteľuje duša nebožtíkova a obdarúva ju naozajstným životom. A tak získavanie mandragory bolo strašidelnejšie ako samotné jej užívanie, čiže liečba jej koreňmi. Pri jej zbere sa konal akýsi rituál či ako to nazvať. Museli sa načrtnúť tri kružnice a v ich strede bolo treba pri ubúdajúcom mesiaci počas polnoci obnažiť koreň mandragory čo najväčšmi bez toho, aby sa  jej človek dotkol. Potom okolo koreňa urobili slučku a druhý koniec povrazu uviazali o chvost čierneho psa, psa udreli niečím a pes im koreň mandragory vytiahol tým, že začal utekať. Keď ju vytiahol, tak rastlinný koreň zabalili do rubáša nejakého nebožtíka. Tak sa pes stal obeťou pochmúrnych magických síl a človek bez toho, aby sa koreňa dotkol, získal ho bez akejkoľvek pohromy.

Faktom ale je, že mandragora vďaka účinným látkam obsiahnutým vo svojich pletivách je liečivka. Repovitý koreň, charakteristický pre čeľaď ľuľkovitých, má významnú zložku mandragorin. Dnes sa však už namiesto tejto silne narkotickej a toxickej rastliny užívajú jej príbuzné druhy z čeľade ľuľkovitých, ako je ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara), ktorý sa vďaka obsahu soladulcidinu, soladulcamarinu a soladulcidin - tetrozidu využíva (vzácne) k liečbe reumatizmu, dny a chorobách látkovej výmeny. Ľuľok vtáčí (Solanum aviculare) poskytuje výťažky k syntéze steroidných hormónov, to by mohlo vysvetľovať jeho starobylé používanie v magických elixíroch lásky.

Nuž, mágovia minulosti používali mandragoru v kadidlách pri svojich rituáloch - operáciách a dnes sa jej nepripisuje už magická sila, používa sa  bežne ako ostatné ľuľkovité rastlinky. Zovšednela, keď nemáme šibenice, mágov, čarodejníkov, čarodejnice tak, ako boli v stredoveku a starých časoch. Stala sa našou obyčajnou a celkom prozaickou rastlinkou... časy sa menia...

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Symboly niektorých rastlín, kríkov a stromov

Brečtan – používa sa ako symbol vernosti v kresťanskom umení preto, lebo je popínavý  a vždyzelený. Okrem toho je aj symbolom plynúceho času.

Agát – v židovsko-kresťanskej tradícii bol symbolom nesmrteľnosti, z tvrdého agátového dreva sa budovali izraelské svätostánky.

Imelo – Už v dávnoveku sa považovalo za symbol plodnosti a potencie, najmä ak rástlo na dube. Pre Druidov malo žensko-mužský význam, šťava z plodov symbolizovala semeno. Staré keltské predstavy sú s najväčšou pravdepodobnosťou dnes východiskom moderných zvykov bozkávať sa pod vetvičkou imela. Kelti považovali imelo tiež za liek pôsobiaci proti neplodnosti a protijed v prípade otravy.

Chryzantéma – je na Východe symbolom dlhovekosti. Symbolika pravdepodobne tkvie v neskorom období kvitnutia tejto rastlinky. V Japonsku je to kvet cisárskej rodiny.

Bodliak – sa vo východnej mytológii objavuje ako symbol dlhovekosti, pretože je veľmi odolný a po odrezaní si dlho udrží svoj tvar.

Vinič – je v mýtoch, náboženstve a aj umení symbolom úrodnosti a zdrojom potravy. Ako znak plodnosti je spojený tak s bohom poľnohospodárov v Mezopotámii, ako aj s Dionýzom a Bakchom. Tá istá symbolika sa objavuje v egyptskom umení, kde sa motívy viniča spájali s vegetáciou boha Ozirisa. V tradíciách stredného východu tento symbol je už v starom zákone, kde je symbolom požehnania vyvolených ľudí.

Hrozno – Symbolické spojenie medzi hroznom a Božím požehnaním je veľmi staré. V Biblii je výhonok révy s hroznom prvým symbolom, že sa Izraeliti dostali do svojej Zasľúbenej zeme. Na kresťanských hroboch sú strapce hrozna symbolom spasenia a vykúpenia. Kresťanstvo tento symbol zdedilo a dodalo mu význam spájajúc Ježiša s vínom a víno s jeho posvätnou krvou.

Cesnak – v Európe sa už dlhé stáročia považuje za rastlinu so zázračnou ochrannou mocou. Cesnakové vence sa vešali do domu a mali za úlohu odohnať zlých duchov a všetko zlo, ale  aj hromy a blesky, búrku, hadov a aj upírov.

Obilie – bolo symbolom znovuzrodenia vo všetkých oblastiach závislých od pestovania obilovín, kukurice a iných plodín. Gréckou bohyňou plodnosti zeme a roľníctva bola Demeter, ktorá sa často zobrazuje s obilnými klasmi v ruke. Naučila eleuzínskeho kráľa Triptolema orať a vypestovať obilie zo zrna. Ten sa potom stal učiteľom roľníctva na celom svete. Na počesť Demeter dal Triptolemos postaviť v Eleuzíne veľkolepú svätyňu, ktorá sa stala strediskom jej kultu. Pšenica a obilie sú pre kresťanov symbolom obnovy.

Cezmína – vždyzelená rastlina, ktorá sa používala počas sviatkov ako symbol nádeje uprostred zimy. Táto symbolika nadobudla nový zmysel v kresťanskej analógii medzi jej pichliačmi a červenými plodmi a Ježišovým utrpením. Preto je v kresťanstve dôležitou dekoračnou zložkou.

Asfodel – trsnatá bylina, ktorej kvety boli v klasickej mytológii spojené s podsvetím a používali sa ako protijed proti hadiemu uštipnutiu. V grécko-rímskej mytológii sa nazýval ľaliou elyzejských polí, jeho sivé listy a bledožlté kvety Homérovi pripomínali bezvýznamnosť posmrtného života, kde sa mŕtvi pohybovali ako vyblednutí duchovia. Asfodel sa používal počas pohrebných obradov.

Orech strom – keltské príbehy o múdrom lososovi vravia, že sa živil lieskovými orieškami, ktoré spadli do vody zo stromu poznania. Lieska sa stala jednym z kríkov, ktorých plody sú spojené so schopnosťou predpovedať a aj múdrosťou. Napríklad mandle, žalude a vlašské orechy nesú tú istú symboliku pravdy skrytej pod tvrdou škrupinou.

Dub predstavuje dlhovekosť, múdrosť a silu. Dub bol v Európe zasvätený bohom vojny a hromu Odinovi a Wodanovi. Naši predkovia ho považovali za strom súdu a umenia, ale i ako symbol odvahy. Žalude – sú znakom nielen múdrosti, ale aj plodnosti a erotických mužských túžob. Dub ako symbol odvahy stojí pravdepodobne aj za insígniou amerického vojenského zoskupenia v podobe dubového listu (?).

Palmový list – palmy s vejárovitými listami si ľudia vážili pre ich statnosť a zachovanie zelene po celý rok. Palmové listy sa nosili ako víťazné znaky v rímskych sprievodoch a ako uznanie víťazným gladiátorom. V západnom umení postava symbolizujúca víťazstvo často drží v ruke palmový list a kresťania prevzali, zduchovnili túto symboliku, keď pri Ježišovom príchode do Jeruzalema mu ľudia hádzali palmové listy pod nohy, čo je v kresťanských sviatkoch známe ako Kvetná nedeľa. Palma, symbolizujúc víťazstvo nad smrťou sa stala atribútom mnohých kresťanských svätcov a pútnici voľakedy vždy prinášali zo Svätej zeme do svojho kostolíka palmové listy.

Figovník – symbolický strom úrodnosti. V Indii sa spája s tvorivou silou Šivu a Višnua. Podľa islamskej tradície sú figovníky stromami maximálnej túžby, na ktoré sa v raji zabudlo a nik sa ich nedotkol. Symbolika úrodnosti je aj v rímskej tradícii, kde figovník je strom pod ktorým boli dojčení Romulus a Remus a je súčasťou vegetácie boha Bakcha. Na strednom východe bol dôležitým zdrojom potravy a uctievali ho podobne ako strom života, hlavne v Egypte, kde bol posvätný pre matku a nebeskú bohyňu Hathor a Nut. Sexuálny symbol môže predstavovať ich mliečna šťava aj listy, ktoré majú zvláštny tvar a môžu prikryť mužské genitálie. Figovník banyan má množstvo vzdušných koreňov, preto azda je v Indii posvätným symbolom úrodnosti.

Vavrín - bol spájaný s nesmrteľnosťou, preto ho starí Gréci žuli ako liek pôsobiaci proti moru. V Číne napríklad vavrín súperí s broskyňou zo stromu nesmrteľnosti. Spomínaní Gréci odmeňovali vavrínovým vencom víťazov v atletike, básnikov a hudobníkov na hrách Pýtie venovaných Apolónovi, ktorý vraj použil túto rastlinu na sebaočistu v tesálskom hájiku Tempe, keď porazil hada Pytóna tisícom šípov. Apolónova sláva dosiahla až Delfy. Vavrínový veniec postupne nahradil olivový, petržlenový aj píniový, ktoré mali tú istú symboliku, ale boli spojené s inými bohmi.

Rozmarín – prenikavo voňavá rastlinka sa používala počas rímskych svadobných obradov ako symbol vernej lásky. Jeho latinský názov ros marinus znamená morská rosa a je spojený s bohyňou lásky Venušou, ktorá sa zrodila z morskej peny. Rozmarín sa i na kresťanských svadbách používa na posväcovanie snúbencov rodičmi pri odobierke a keď nie je rozmarín, tak sa používa krušpán alebo myrha.

Ruže – sú symbolom najvyššej dokonalosti. Ruža sa vraj zrodila z morskej peny rovnako ako Afrodita. Ruža je priam mystickým symbolom túžby srdca po dokonalom ľúbostnom splynutí. Ruže ukladali na rímske hroby ako prejav smútku čím nesymbolizovali iba bolestnú krátkosť života, ale aj nádej na pokračovanie života na druhom svete. Ruža uprostred kríža je symbolom Rosekruciánov a predstavuje Kristovo srdce, Božie svetlo uprostred kolesa života. V západnej tradícii sa považuje za najkrajší kvet pričom úlohu zohráva i jej farba. Kytica bielych ruží znamenala, že si odosielateľ váži čistotu devy, ktorej ju posiela alebo osobne dáva. Žltá ruža symbolizovala, že ju posiela žiarlivý človek a sok, zatiaľ čo červená ruža predstavovala predovšetkým vášeň a bola symbolom bohyne lásky a v umení atribútom Venuše.

Myrta – V Grécku bola symbolom šťastia a často sa v tomto význame používala počas svadobných obradov a pri oslavách narodenia dieťaťa. Voňavý vždyzelený krík voľne rastúci v oblasti stredozemného mora a často sa z nej vijú vence víťazov. Používa sa ešte i dnes na ozdobovanie vencov neviest a na svadobné pierka pre svadobčanov.

Kamélia –  je symbolom odolnosti a odvahy. V Číne je obdivovaným kvetom symbolizujúcim krásu spojenú so zdravím, kvitne v zime aj v lete.

Hloh – používal sa pri výzdobe na rímskych svadbách a neskôr sa v Európe zaužívalo, že tento kvet ochráni cudnosť.

Sasanka – v rituáloch zasvätených gréckemu bohu vegetácie Adonisovi sa šarlátové alebo karmínové narcisy objavovali ako symboly žiaľu a straty. Podľa Ovídia bol Adonis krásny mladík, ktorého milovala Venuša, ale nemohla ho odhovoriť od poľovačiek. Keď ho smrteľne zranil diviak, zarmútená bohyňa po zakrvavenej zemi, kde ležal, rozsypala nektár a na týchto miestach vyrástli na jeho pamiatku šarlátové sasanky.

Ľalia – často sa objavovala ako dekoratívny motív v gréckom svete, v predkresťanskom umení bola symbolom plodnosti pre svoj piestik falického tvaru. V náboženskom umení sú svätice a niektorí svätci zobrazení s ľaliou, ktorá je v tomto význame symbolom čistoty a cudnosti. Legenda hovorí, že zakladateľ Franskej ríše Chlodovik prijal ľaliu ako symbol čistoty krstu, keď sa stal kráľom na začiatku 6. storočia. Kvet ľalie sa v 12. storočí stal symbolom francúzskeho kráľovského dvora. Na zástave boli tri kvety ľalie ako symbol Svätej Trojice. Tento výber azda ovplyvnila asociácia medzi kráľovskou mocou a ľaliou Byzantskej ríše (?).

Ginko – Tento strom sa pestoval v blízkosti chrámov. V Číne symbolizuje nesmrteľnosť, ginko bolo najstarším stromom zo všetkých a prežilo bez zmeny až do dnešných čias.

Pivónia – Známy je mýtus o liečiteľovi Apolónovi, ktorý prepožičal zázračnú moc pivónii a tento kvet bol po ňom pomenovaný. V Číne je symbolom dokonalej krásy a považuje sa za kráľovský kvet. Krásny a voňavý ženský kvet, v Japonsku bola pivónia svadobným kvetom znamenajúcim plodnosť.  Korene, semená a kvety pivónie sa používali v anglickej medicíne už v 17. storočí.

Olivovník – Aténa, patrónka Atén, odmenila mesto olivovníkom. V starobylom Ríme nevesty nosili olivové listy ako symboly cudnosti.
Datľová palma – v arabskom svete je Stromom života. Jej krása je mužským symbolom na strednom východe. V Číne bola ženským symbolom úrodnosti.

Mandľa – šťava vytlačená z nej pripomína semeno, tak má odpradávna spojenie s reprodukciou. Odtiaľ pochádza aj stredoveká povera, že žena môže otehotnieť, ak bude spať s mužom pod mandľovníkom. V klasickej mytológii Attis, milovaný bohyňou zeme Kybelou, zoskočil z mandľovníka. V biblickom príbehu o Áronovej palici sa objavuje tá istá symbolika, Áron dokázal svoje právo viesť kňazstvo Izraelitov, keď jeho palica zakvitla a zarodila mandle. Keď Izraeliti počúvali božie príkazy, rodila mandle sladké, v opačnom prípade prevládli horké mandle. Kvety mandľovníka boli vraj modelom pre menorah - sedemramenný židovský svietnik. Napríklad v Starom zákone v knihe Genesis (43:11) sa plody mandľovníka uvádzajú ako jedno z najlepších ovocí. Pre kresťanov boli mandľové ratolesti symbolom nepoškvrneného počatia Panny Márie a na zobrazení Madony s Ježiškom bývajú často v pozadí kvety mandľovníkov. Zmienka o mandľovníkoch je v Biblii minimálne 7 krát.

Strom života – mýtický strom života alebo sveta mal korene v podsvetí a vyrastal vysoko do nebies. Niekedy je strom života zobrazený naopak, pričom jeho korene hľadajú duchovnú potravu v nebi a vedú ju dolu na zem. Vznešený céder u Sumerov a ovocný figovník v Egypte ako stromy života symbolizovali vieru, že ľudské pokolenie môže zo svojho prirodzeného stavu vyvinúť až na božský. Animisti veria, že stromy sú živé duše. V mnohých tradíciách sa stal symbolom jednoty vesmíru, ustavičnej obnovy a dynamickej výmeny medzi duchovným a materiálnym, zemou a nebom. V tomto význame sa ústredným prvkom tejto mytológie stal obrovský jaseň, v škandinávskej mytológii nazývaný Yggdrasil.

Mandragora – táto rastlinka podobná zemiaku a pochádzajúca z oblasti Stredomoria sa v dávnych časoch používala v medicíne na prečistenie organizmu a ako narkotikum. Jej korene majú tvar pripomínajúci ľudskú bytosť, to bol predpoklad, že mandragora môže uľahčiť otehotnenie ženy.

Mak – bol atribútom gréckeho boha Hypnosa (spánok) a Morfea (sen) a pre túto asociáciu sa z maku stal aj symbol „zimného spánku“ rastlín. Kresťanstvo červenému maku pripísalo posvätný význam preberajúc analógiu medzi jeho staršou symbolikou a Ježišovým „spánkom smrti“.

Lotos – V dávnych kultúrach od stredného východu až po Mexiko bol lotos symbolom znovuzrodenia a stvorenia. S tým istým významom sa nachádza v grécko-rímskom pohrebnom umení. Jeho lúčovito usporiadané lupene sú symbolom dokonalosti a väčšinou sa spája s narodením dieťaťa. Lotos je jedným z 8 budhistických priaznivých znamení v Číne, kde chlapec držiaci lotosový kvet je symbolom požehnania detí. Takisto je symbolom Budhu, ktorého často zobrazujú sediaceho na rozvinutom lotosovom kvete v nirváne. Otvorený lotos je v taoizme symbolom nekonečného svetla a v hinduizme nekonečnej čistoty. Vo východnej tradícii je protipólom ruže a idealizovaným symbolom lona. Indické miniatúry niekedy zobrazujú Krišnu podávajúceho kvet svojej milovanej Rádhe, zatiaľ čo v tantrickom budhizme stonka a kvet lotosu sú mužsko-ženským symbolom sexuálnej a duševnej harmónie.

Narcis – V Číne je symbolom šťastného manželstva. Pre jeho krátke obdobie kvitnutia je spätý s pominuteľnosťou , ale aj pre svoj názov, ktorý znamená „s vetrom“. V gréckej mytológii je to kvet Persefony. Uniesol ju vládca podsvetia, keď nič netušiaca trhala tieto kvety. Každú jar sa smela vrátiť na zem, a tak sa narcis používal počas obradov zasvätených jej matke, bohyni plodnosti a roľníctva Demeter. Na hroboch sa pestoval ako znak znovuzrodenia, symbolizujúc, že smrť je len obdobie spánku.

Láskavec – odolná kvitnúca rastlina, ktorá bola motívom na gréckych hrobkách ako symbol nesmrteľnosti. Počas čínskeho sviatku na počesť Mesiaca sa láskavec symbolicky ponúkal "mesačnému králikovi" s tým istým významom.


 

Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian
http://viktorian.wz.sk
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka:
http://seniorka.szm.com
Jáska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org
Vianoce:
http://vianocesk.szm.com
Slovania:
http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias:
http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička:
http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza:
http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org
Senior Baťo:
http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

 (www.nasemoravce.sk).

http://www.teleplus.sk/modules.php?name=Horoskopy&id=7
http://www.pluska.sk/2007/02/09/zahranicie/tajomna-hora-inkov.html
http://www.madness.sk/zabavnytext/3995/horoskop-podla-vtakov.php
Horoskop: http://jarec.webgarden.cz/horoskop-podla-inkov/vas-insky-horoskop.html
http://www.zilinskyvecernik.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=6566
http://www.equark.sk/index.php?cl=article&iid=274&action=itemclick&tname=inlist&pr=click,default
[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]