wz


[Späť | Obnoviť | Dopredu]


Svet jedovatých zo sveta v podaní pána
autora Milana Koukala

Pozor vraždia jedom!
Planétu Zem spolu s nami obýva viac ako milión živočíšnych druhov.
Väčšina z nich je pre nás neškodná. Bohužiaľ mnohé môžu nebezpečne ohroziť zdravie, ale často aj život ľudí.
Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie jedovaté živočíchy, predovšetkým hady a škorpióny, každoročne spôsobia nečakanú smrť viac ako štvrť milióna obyvateľov.
Najväčšia hrozba číha v tropických oblastiach.
V Českej republike jedovaté druhy - hlavne zmije, osy, včely, sršne - usmrtia "len" asi päťdesiat ľudí ročne. Ovšem ohrozenia sa výrazne zvyšujú, keď krajinu opustíme a vyrazíme napríklad na zahraničnú dovolenku. Postačí už juh Európy, o iných kontinentoch ani nehovoriac.

Plazy patria k histórii ľudstva
Trieda plazov, ktorá má cez 6 000 druhov, zahŕňa dva podrady - hady a jaštery. Ich početní reprezentanti sa stali symbolmi jedovatosti, ale veľakrát aj zákernosti.
Hady sú na súši, ale v menšej miere aj vo vode, vyskytujú sa v asi 2 700 rôznych podobách.
Jedovú žľazu má 400 druhov hadov.
Ako hady svoju korisť napadajú?
V tlame majú predĺžené jedové zuby, ktorými vstrekujú jed do postihnutého tela. Toxická látka vzniká v žľaze na poschodí. Štrkáč i zmije dokážu dlhé jedovaté zuby v čase, keď ich nepoužívajú, ladne sklopiť pozdĺž poschodia. Hady na celom svete ročne uštipnú okolo dvoch miliónov ľudí. Najčastejšie v južnej a juhovýchodnej Ázii, najviac tragédií prežíva India.
Naopak existujú oblasti, kde jedovaté hady vôbec nežijú - napríklad Írsko, Island, Korzika, Kréta a iné grécke ostrovy, Malta, Kanárske ostrovy, Čile, Madagaskar, Maurícius, Seychely, Havajské ostrovy, Mikronézia, Nový Zéland, Galapágy ...

Čo sa plazí po kontinentoch?
Európa

Na našom "starom" kontinente počet mŕtvych vinou uštipnutia nedosahuje ročne ani sto prípadov.
Však je tu tiež najmenej nebezpečných hadov. Ide predovšetkým o obete rôznych druhov zmijí.

Vretenica gabunská (Bitis gabonica)

Afrika
Šampiónom v dĺžke smrtonosných zubov je vretenica gabunská. Pri celkovej dĺžke tela necelých dvoch metrov útočia zubami dlhými až päť centimetrov. Naraziť na ňu môžete v tropickej Afrike. Nie je to žiadna hadia miss - má hrubé telo, krátky chvost, širokú trojuholníkovú hlavu. Vrchná časť tela je väčšinou žltkastá, na nej ako na kobercoch pravidelné biele, žlté, modročierne a červenohnedé obrazce. Domorodci, ktorých deti si s ňou rady hrajú, tvrdia, že útočí, len keď na ňu niekto šliapne.

Oveľa väčším africkým nebezpečenstvom sú Mamby. Tie vystrašia už dĺžkou - až 4,5 metra. Niektorým sa zapáčilo na stromoch odkiaľ skáču na obeť a potom uštipnú ľudí do tváre alebo hrude.
Človeka usmrtia už dve kvapky jedu - pritom pri jedinom uhryznutí mamba vylúči až sedemkrát väčšiu dávku.

 

Austrália
Kontinent protinožcov je jedovatými živočíchmi doslova prelezlý. Žije tam aj najjedovatejší had sveta - taipan. Štíhle telo môže merať až tri metre. Ako väčšina jedovatých hadov, aj on sa snaží vyhýbať priamemu kontaktu s nepriateľmi. V prípade ohrozenia sa však mení v hromadného vraha.
Jed (400 mg) z jediného uhryznutia totiž dokáže usmrtiť naraz osemdesiat ľudí - a za pár minút!
Najviac smrteľných prípadov majú na svedomí hojne rozšírené pakobry, ktorých je v Austrálii veľa druhov.

Svojmu menu nezostáva nič dlžný ani Bes zmijí. Ak postihnutý nedostane včas účinné antisérum, umiera.

Ázia
Najpreslávenejším hadom v ľudských dejinách sa stala kobra. Pre Indov zostáva posvätná, hoci tam ročne ukončí životnú púť desiatok tisíc ľudí. Má početných reprezentantov - predovšetkým v Ázii, ale aj v Afrike.
Najväčším hadom sveta (dĺžka až 5,5 m) je kobra kráľovská.

Na ľudí však útočí len výnimočne.
Aktívnejšia je kobra indická.

Keď sa s touto dvojmetrovou potvorou náhodou na ďalekých cestách stretnete, spoznáte ju podľa "okuliarov" na chrbtovej strane krku. (Preto sa jej tiež hovorí "okuliarnik".) Človeka napadne vtedy, keď sa ním cíti ohrozená. Najprv varuje - vztýči prednú časť tela a syčí.

Keď zostanete v kľude, nehrozí vám smrť. V opačnom prípade vás stlačí čeľusťami a do tela vstrekne jed, niekedy aj opakovane. Jednou dávkou (0,2 mg) môže teoreticky zabiť až 16 ľudí.
V Afrike má príbuznú kobru egyptskú.

Jeden poddruh kobry indickej, zvaný Naja naja atra, dokáže vystreknúť jed až niekoľko metrov ďaleko - napríklad v Číne či vo Vietname.
Podobne v Afrike kobra čiernokrká vystrelí až cez dva metre presne prúd jedu.

Jediný jeho gram v usušenom stave by naraz usmrtil 165 ľudí! Veľmi nebezpečná je aj kobra kapská žijúca na juhu Afriky.

Tento čierny had sa veľmi rád vplazí aj do ľudských obydlí, kde hubí hospodárske zvieratá, ale niekedy uštipne aj ľudí.

Tí zomrú za pár hodín. Obávaným ázijským hadom sú rôzne druhy veľmi plachých bungarov.

Amerika
Najznámejším na americkom kontinente sa stal štrkáč, ktorý tu hrozí v 27 podobách. Z toho v Južnej Amerike žije jediný - ale stojí za to.

Tento štrkáč brazílsky dlhý až dva metre má v jedových vačkoch až 300 mg prudkého jedu - na usmrtenie človeka postačí 18 mg.

Štrkáč kockovaný v Severnej Amerike, ktorý je váhou až 15 kg najťažším jedovatým hadom na svete, usmrtí oveľa viac ľudí než ktorýkoľvek z jeho tunajších plazivých príbuzných.

Dobre si vedie aj najobávanejší had tropickej Ameriky - krovinár nemý. S až trojmetrovou dĺžkou je najdlhším tunajším hadom s jedom. Navyše je veľmi útočný: Postačí, aby sa človek k jeho úkrytu len priblížil - a už vyskočí a zúrivo hryzie a vypúšťa jed.


Severoamerická oblasť je tiež domovom rozmanitých pestrofarebných koralovcov, ktorí sú dlhí 50 - 70 cm. Keďže korálovec juhoamerický žije i v oblastiach, ktoré obýva nejedovatý užovkovitý had korálovka sedlatá, dá sa občas použiť rým: "Červená a čierna-ten had jedu nezná, červená a žltá-smrť ťa čaká krutá" na ich vzájomné rozlišenie.

Vretenica žije všade
Väčšina druhov zmijí patrí medzi najväčších zabijakov. Tragický rebríček vraždiacich hadov podľa počtu obetí vedie kobra indická. Hneď za ňou je však zmija pávia zvaná tiež "efa".

Miluje vyprahnuté pustiny a púštne piesky - najmä v Egypte a Indii.
Tento netvor dlhý do 60 cm sa nebojí za korisťou pod rúškom noci vnikať ani do ľudských príbytkov.
Pri uštipnutí uvoľní 12 mg jedu, pričom k usmrteniu človeka postačí necelá polovica tohto množstva.

To nám známa vretenica severná (Vipera berus) je proti nej úplný anjelik. Uvedený nočný tvor cez deň najradšej relaxuje. Nemusí to byť len na vyhriatych pasekách či skaliskách, ale aj tam, kde má dostatok potravy. Podľa odborníkov je naša vretenica severná neútočný mierny had, ktorý útočí len keď na ňu šliapneme alebo ju dokonca berieme do ruky. 
Pravdaže, všetko sa môže zmeniť k horšiemu, ak sa vydáte južnejšie do Európy. Tam žije zmija rožkatá, ktorú spoznáte podľa typickej kľukatej čiary ako u zmije všeobecnej. Na rozdiel od nej má dvojnásobné množstvo jedu a tiež častejšie zaútočí.

Ešte horšie sa prejavuje zmija levantská, ktorú môžete stretnúť napríklad na gréckych ostrovoch a na Cypre.

Tento najväčší európsky jedovatý had má silné telo dlhé až dva metre. Lebedia si na vyhriatych miestach - napríklad v olivových hájoch či v sadoch. S obľubou útočí aj na ťavy, oslíky, ovce či koňa.
Najhroznejší zmijí druh Vipera je zmija retiazková, ktorá sužuje najmä Áziu.

Aj ona má rada slnko - a navyše blízkosť ľudských obydlí, kam sa vkráda hlavne za nocí. Tak má v niektorých ázijských oblastiach údajne na konte viac mŕtvych ako bájna kobra.

Najpočetnejším jedovatým hadom na celom africkom kontinente je zmija útočná - dlhá 1,5 metra.
Miluje noc a napáda nielen hospodárske zvieratá, ale aj človeka.

Najväčšia zmija vôbec je už spomínaná zmija gabunská vegetujúcu v tropickej Afrike.

Nebezpečné škorpióny
Škorpióni alias škorpióny sú po hadoch najobávanejšími jedovatými živočíchmi. To sa snaží - bohužiaľ veľmi úspešne - dokázať aj počtom svojich ľudských obetí. Pre upokojenie dodávam, že v našich krajoch sa s vraždiacimi škorpiónmi ťažko stretnete.

Miniatúrni zabijaci
Skutočný škorpión, ktorých poznáme 600 druhov, miluje tropické a subtropické oblasti, aj keď priamemu slnku sa skôr vyhýba. Jeho telo sa skladá z panciera a zadočku. Na konci tela má jedový bodec s vakovitým zásobníkom. V ňom sa ukrývajú dve jedové žľazy, ktoré obklopujú silné svaly. Pri ich stiahnutí jed zo žliaz vystrekne do dvoch vývodov ústiacich po stranách bodca, ktorý s veľkou silou škorpión vbodne do tela prekvapenej koristi. Tiež škorpióny sa takto väčšinou len bránia alebo usmrcujú korisť, na ktorú im nestačia ich klepetá. Pritom človek je na bodnutie škorpiónov až desaťkrát citlivejší ako iné cicavce.
Rebríček obyvateľov pobodaných škorpiónmi vedie Mexiko, kde za desať rokov napadli 170 000 ľudí.
Devätina postihnutých zahynula!

Pozor pri obliekaní!
Stretnutí s týmito bodavcami môžeme predchádzať: V miestach, kde sa vyskytujú, nechodíme bosí - hlavne po zotmení. Nie je tajomstvom, že sa často ukrývajú na temných a vlhkých miestach, napríklad pod predmetmi. Mnohí sa schovávajú pod listami banánovníkov alebo kokosových paliem.
Niektoré druhy škorpiónov sa zahrabávajú do piesku - predovšetkým dvanásť centimetrov dlhý, pieskovo sfarbený škorpión, ktorý spôsobuje väčšinu smrteľných postihnutí v Tunisku, Maroku a Alžírsku.
Pri obliekaní skontrolujeme, či sa nám škorpióny neusídlili v oblečení.
V Európe neznamenajú škorpióny väčšie nebezpečenstvo - snáď až na osem centimetrového európskeho škorpióna Buthus occitanus. Žije na juhu Španielska a Francúzska, na Kréte, v balkánskych krajinách a pozor by si mali dať hlavne deti.

Jed prilieta na krídlach!
Doteraz sa podarilo objaviť státisíce rôznych druhov hmyzu (Insecta).
Bohužiaľ, jeho početní reprezentanti sú jedovatí. Patrí k nim najmä rad blanokrídlovcov. U nás to poznávame často z vlastnej pálčivej skúsenosti, vinou včiel, ôs, sršňov.
Viete však, že tiež priadka čmeliak (Bombín - Bombinae)) má na zadočku jedové zariadenie?
To sa skladá z jedového vačku, jedových žliaz a žihadla, ktoré má u včiel a ôs spätné háčiky. Včielky po bodnutí žihadla umierajú. Osy a sršne majú výdrž oveľa väčšiu a pokojne s gustom bodnú hneď niekoľkokrát, bez toho aby o žihadlo prišli. Možno niekto z vás vedel, že na našom území žije asi 650 druhov včiel.

Predovšetkým poznáme včely (Apis mellifera), ktorá nám poskytuje predovšetkým med a rôzne iné látky využívané aj v medicíne. Tam sa hojne uplatňuje tiež včelí jed. Oveľa nebezpečnejšie ako včely sú osy a najmä sršne. Ich agresivita sa zvyšuje okrem iného pred búrkou, kedy panuje dusné parno. Osa obyčajná si stavia známe "papierové" hniezda - napríklad na pôdach domov, pod kmene stromov. Ich príbuzná - osa útočná si zhotovuje hniezdenia v krajine, napríklad na poli.
Sršne si zase obľúbili výstavbu svojich príbytkov v dutých stromoch, ale napríklad aj v štrbinách stavení.

Najväčší zabijaci
Tento hmyz je naším najhorším zabijakom, za ním nasledujú hady.
U bežného bodnutia včelou väčšinou postačí žihadlo opatrne vytiahnuť, aby sa stlačením vačku a žľazy nad povrchom ľudskej kože nevyprázdnil jed, ktorý zostal, do otvorenej rany. Možno odporučiť pinzetu, v prípade núdze dve zápalky so zašpicatenými koncami. Pupenec rýchlejšie zmizne, keď priložíme obklady so silnejším alkoholom, ktorý pôsobí proti zápalom. Príjemné je aj ochladenie.
Medzi blanokrídly hmyz patria aj mravce. Človeka ohrozujú najmä tí bodavé, ktoré vlastnia účinné žihadlo. Väčšina tuzemských mravcov nám môže - v podobe opuchu - trochu uškodiť svojím jedom, v ktorom prevažuje kyselina mravčia.
V Austrálii a Tasmánii však žijú ich veľkí príbuzní - mravce buldočie. Ak tam človek dostane asi tridsať žihadiel, môže to byť koniec jeho života.

Nebezpečenstvo číha už na morskej plytčine
Voda je základnou podmienkou života asi 20 000 druhov paryby a rýb.
Podľa odborníkov až sedemsto druhov ich môže byť jedovatých. Niektoré tzv.pasívne, čo znamená, že jedovatú látku obsahuje ich mäso či vnútornosti. Dosť vodných tvorov má však vlastné jedové orgány.
Jedové žľazy týchto jedovatcov ústia do ostňov, inokedy do tŕňov na žiabrach a predovšetkým na chvoste.
Pozor: Tieto ryby jed používajú len v prípade, že sa cítia v ohrození.

Smrtiace tŕne, ostne a plutvy
Z paryby uvádzam najmä nebezpečné raje.
Inak pokojná Raja - trnucha si obľúbila teplé tropické a subtropické moria. Je dlhá až 450 cm a niekedy sa objavia až pri pobreží v hĺbke necelého metra. Pri šľahnutí jedovatým chvostom zanechá v tele človeka háčiky, ktoré sa ťažko vyťahujú a často majú na svedomí smrť plavca. Tí občas v Stredozemnom či Čiernom mori šliapnu aj na ostnatca Trachinum Draco ukrytého v piesku (hlavne po prílive). Pomstí sa vpichom jedových ostňov na plutve.

Na rovnakých miestach sa na dne medzi kameňmi či v piesku ukrýva aj jedovatý nebohlad drsný - štíhlé telo meria až 30 cm. Pokojný spánok asi nemajú ani ľudia, ktorí - napríklad v Španielsku - stretli ropušnicu škvrnitú s veľkou hlavou. Tieto nevábne potvorky sa dokážu prispôsobiť farbou okolitému prostrediu. Majú chutné mäso - a hlavne vo vode našťastie človeka samy nenapadajú.
Neútoční je aj perutýn žijúci hlavne v Červenom mori a Indickom oceáne. Ovšem znamená nebezpečenstvo hlavne v noci, keď odo dna vypláva k hladine, kde sa o jeho jedovú chrbtovú, chvostovú či ritnú plutvu môžu bolestne zraniť plavci.

Jed skrývajú aj lastúry
V slaných vodách sa môžete nechtiac zoznámiť aj s rôznymi reprezentantmi 6000 druhov ostňokožcov. Neslávne sa preslávili predovšetkým ježi, ktorí niekde dokážu pokryť celé plytké dno. Ich ostré ostne, ktoré sa ľahko zlomia v rane, prešli do chodidla mnohého turistu dychtiaceho po kúpaní. Našťastie ani poranenie ježom, aj keď hrozne páli, vyvoláva hnačku aj zvracanie, nie je väčšinou smrteľné.
Podobne to platí aj o hviezdici s niekoľkými ramenami a holotúrii, ktoré pripomínajú jaternice. Pri postihnutí prvou núdzovou pomocou je vypláchnutie rany morskou vodou, lepšie účinky má slabé antiseptikum, výborne sa osvedčil Tea Tree olej. Prudkú bolesť tlmia bežné upokojujúce prostriedky, ešte pôsobivejší je obstrek novokain.
Horšie je to v prípade mäkkýšov.
K nim patria aj ulitníky, ktoré majú jed v ústach na jazykovej páske. Tuzemské ulitníky nie sú jedovaté. To však neplatí o obyvateľoch slaných vôd. Odborníci varujú predovšetkým pred homolicou, ktorá žije v Tichom oceáne. Do tela obete vystreľuje harpunovitý bodec, aby zabezpečila cestu jedu. Postihnutý cíti nielen pálčivú bolesť, ale nemôže ani hovoriť, zle vidí, cíti sa slabý, začína zvracať, bez odbornej pomoci často umiera v dôsledku zástavy dychu pri opuchu bránice.

Chobotnice a medúzy
Najvyvinutejšie mäkkýše sú bezpochyby hlavonožce, ktoré všetky žijú v mori. Väčšinou majú ústny otvor, ktorý obklopuje osem alebo dokonca desať ramien. Áno, ide o chobotnice.
Mnohí z nás iste poznajú napínavé príbehy o mohutných tvoroch, Krakatice, ktoré svojimi chápadlami sťahujú pod vodnú hladinu celé plachetnice. Ovšem najnebezpečnejšie nie sú potrebné dvadsaťcentimetrové Kalmare, ale naopak malé potvory s veľkými očami.
Najviac usmrtení v štatistike v tomto smere má chobotnica zvaná modrokrúžkovaná, ktorá meria maximálne desať centimetrov. Bežne je nenápadná. Keď sa však podráždi, jej tmavé krúžky žiarivo zmodrajú ako nejaký podvodný neón. To k nej láka nielen zvedavých potápačov, ale aj ľudí, ktorí sa len tak kúpu. Tí sa potom dočkajú uhryznutia zobákom, ktoré však vôbec nebolí. Ak sa však jed dostane hlbšie do poranenia, nie je možné vylúčiť ani usmrtenie. Našťastie tento vrah ohrozuje predovšetkým pobrežie Austrálie.
Na dne Stredozemného mora žije menej nebezpečná chobotnica, ktorá ramená roztiahne do troch metrov.

Jedovatá je aj sépia obyčajná.
Ako slnko ku dňu, patria k moru až priehľadné medúzy. Niektoré z nich majú pŕhlivé chápadlá dlhé aj desať metrov. Zahnutím dokážu vyvolať bolestivé utrpenie. Bohužiaľ, teplé moria - najmä pobrežie Austrálie - si obľúbili medúzy štvorhranky, ktoré plávajú aj pár metrov od brehu. Majú tvar hranatého zvona, z ktorého vejú až trojmetrové ramená s pŕhliacimi bunkami. Jej jed s obsahom botulotoxínu spôsobuje zástavu srdca a stratu vedomia, má účinnejší jed ako jedovaté hady, jediná dávka ich jedu dokáže usmrtiť štyri osoby, ktoré umierajú do troch minút. Podľa vedcov by 10 gramov botulotoxínu dokázalo zabiť až pol milióna ľudí.
Nemilo prekvapiť vás môžu aj zdanlivo neškodné morské sasanky, ktoré sa väčšinou držia pri pobreží tropických morí. Niektoré pŕhlivé druhy však nájdeme aj v Stredozemnom mori v hĺbke od 10 metrov.
Vodný živel obývajú aj morské hady - všetky sú rôzne jedovaté.

Žaby sa bozkávajú len v rozprávkach

Vrahyne z žabej ríše - tzv."šípové žaby"
Vo vode aj po súši sa pohybujú tri tisíce druhov obojživelníkov. Najznámejšie sú asi žaby v 2 600 podobách.
Majú jedové žľazy. Zďaleka najnebezpečnejšie sú malinké pralesničky v Strednej a Južnej Amerike. Spoznáte ich podľa výrazných farieb - jedovato zelené, inokedy ružové či oranžové, čierno - žlté.
V krikľavo sfarbenej koži sa ukrýva vôbec najsilnejší zvierací jed. Človeka zabíja už dávka 0,00001 gramu!
Umiera sa na paralýzu svalov a centrálnej nervovej sústavy, niekedy na zástavu srdca.
Indiáni jed používajú na svoje otrávené šípy, takže sa travičkám tiež hovorí "šípové žaby".

Najrozšírenejšie po celom svete sú však ropuchy - poznáme 250 druhov ropúch rodu Bufo.  Najväčšie - s dĺžkou cez 20 cm - je ropucha obrovská (aga) v Južnej a Strednej Amerike. U nás žijú tri druhy ropúch - najznámejšia je asi dvanásťcentimetrová sivohnedá alebo žltkastá ropucha obyčajná (Bufo bufo). Jej jedové výlučky dráždia sliznicu, spôsobujú prudký zápal spojiviek, zahlienenie.
Sliznicu dráždi naša ďalšia žaba - hrabavka cesnaková, ako aj kunka.
Postihnutie môžu spôsobiť aj mloky. Preto je najlepšie tieto potvorky vôbec nebrať do holej ruky.

Ublížiť môže aj chrobáčik
To isté platí aj o niektorých druhoch chrobákov, ktorých žije na svete asi 250 000 druhov.
Pri podráždení vylučujú z kĺbov končatín zapáchajúce jedovaté výlučky. Vyvarujte sa najmä Májok, ktoré spoznáte podľa čiernej, fialovej, tmavo modrej či dokonca dúhovej farby tvrdých kroviek.
Pozor aj na pľuzgiernika lekárskeho, čo je až 22 mm veľký chrobák, ktorý sa chváli kovovo zelenou farbou a zamiloval si hlavne jasene. Jed chrobákov obsahuje najmä látku kantharidin. Pre človeka sú smrteľné už tri stotiny gramu. Pri kontakte s ľudskou kožou vznikajú pľuzgiere, ktoré postupne zaplavujú veľkú časť tela. Pôsobenie jedu postihuje obličky a nervovú sústavu. Postačí, keď si tekutinu z chrobáka prenesieme na jedlo, ktoré zjeme. Preto tento chrobáčí jed používali aj zákerní tráviči.

Pavúky nenosia len šťastie
Na svete žije 25 000 pavúčich druhov. Väčšina z nich má jed. Najhoršiu povesť si získala snovačka jedovatá - dlhá asi 15 mm. Tá občas po párení zožerie menšieho samčeka, takže dostala prívlastok "čierna vdova". Jed snovačky je pätnásťkrát pôsobivejší než štrkáča. Ak uhryzne človeka, dostavia sa svalové kŕče, nevoľnosť, niekedy aj smrť - ak nepomôže lekár. Našťastie táto vrahyňa žije najmä v Amerike.

V Južnej Amerike vegetuje veľmi obávaný prudko jedovatý bojovný pavúk, ktorý sa často ukrýva v banánových trsoch, s ktorými sa občas dostane až do Európy. Vážne zdravotné problémy u človeka vyvolávajú aj Sklípkani - najmä v Austrálii (vrátane Sydney) a Južnej Ameriky. Ku sklípkanom patria aj najväčšie pavúky sveta - chlpaté tarantule, ktoré môžu byť až 30 cm dlhé.
Našťastie nemajú tak silný jed. (Niektoré druhy skrotených tarantúl si indiánske deti vodia na povrázku ako psíkov.)

Poradie závažnosti okolností pri bodnutí žihadlom:
1. Miesto vpichu.
2. Počet žihadiel vbodnutých naraz.
3. Citlivosť postihnutého.
4. Druh útočiaceho hmyzu.
5. Hĺbka bodnutia.

Žaba ako chemické laboratórium

Na sklonku minulého roka došlo k prekvapujúcemu objavu. Vedci z Národnej akadémie v Baltimore, USA zistili, že niektoré druhy žiab Dendrobates auratus, žijúci v južnej Amerike, či v Austrálii, ktorých jed je známy ako šípový jed, používaný domorodcami na hroty otrávených šípov, sa správajú ako živé chemické laboratórium.
Dokážu totiž vhodným výberom a zložením potravy znásobovať účinky svojho jedu.
Túto schopnosť má podľa výskumníkov najsilnejšia štvorcentimetrová juhoamerická zelená žabka, ktorá v zajatí pri chove stráca pri umelej výžive väčšinu svojich jedovatých látok obsiahnutých v kožných výlučkoch.
Naopak, keď jej boli do potravy pridaní zástupcovia jedovatých skupín hmyzu, napríklad mravce, alebo keď dokonca vedci určité neškodné druhy ako ovocné mušky posypali jedom nazývaným pumiliotoxin 251D, ktorý šípové žaby vylučujú, vyberali si žaby práve tieto druhy potravy.
Po konzumácii otrávenej potravy zapracovala látková premena žaby a v jej tele sa pôvodné pumiliotoxin premenil na päťkrát jedovatejšie allopuliliotoxin 267a.















Hadie ženy













































































ODKAZY

http://www.matrix-2012.cz/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=71&Itemid=378&limitstart=46
http://www.kudlacek.estranky.cz/clanky/povidani-o-houbach/houby-od-__a__-do-__z__.html
http://www.kulturistika.com/sporty/kulturistika/10-nejnebezpecnejsich-jedu-v-potravinach
http://www.zvedavec.org/komentare/2010/07/3852-ach-ten-zdravy-nekuracky-svet
http://placam.bloger.cz/Zviratka/Zabijeji-i-zvukem-elektrinou-a-kyselinou?km=bb
Kolem nás voní jedy…
http://21stoleti.cz/2006/07/21/kolem-nas-voni-jedy
http://magazin.ceskenoviny.cz/zpravy/je-sul-opravdu-nad-zlato/169278
http://www.extrareader.cz/index.php?bk=202886&id_cat=3097
http://www.malvaj.websnadno.cz/-Zdravotni-tematika-1.html
http://m-spektrum.blog.cz/1507/10-nejvetsich-zabijaku
http://21stoleti.cz/2004/01/21/pozor-vrazdi-jedem
http://www.bylinybylin.cz/vegetalis/0/0/2/25
https://sk.wikipedia.org/wiki/Krídlovec_ohnivý
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ropušnicovité
http://burle.blog.cz/1306/ropucha-zelena
http://kudluvfotoatlashub.blog.cz
http://cestpasbanal.blogspot.sk
http://21stoleti.cz 
www.dendrobase.de
http://www.blesk.cz/tag/pavouk/1
http://en.wikipedia.org/wiki/Snake_bite
https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_cobra
http://www.venomdoc.com/LD50/LD50men.html
https://pixabay.com/sk/photos/?q=cobra%20OR%20snake
http://pmczech.webnode.cz/products/a2-hadi-10-000-rocne
http://www.biosch.hku.hk/ecology/hkreptiles/snake/Naja_atra.html
http://www.snakesoftaiwan.com/Naja%20atra/species_naja_atra.htm
http://www.aktuality.sk/clanok/187861/top-10-nebezpecenstvo-z-hlbin
http://foto.wikia.com/wiki/Datei:DLM_Mungo_und_Kobra_ESK_0263.jpg
http://www.reptilegardens.com/reptiles/snakes/venomous/worlds-deadliest-snakes.php
http://www.pluska.sk/brejk/kuriozity/top-ten/top-10-najsmrtiacejsich-zvierat-svete.html
http://kalyan-city.blogspot.com/2008/07/worlds-top-10-most-poisonous-venomous.html
Hady Afriky http://www.megasphera.cz/africanvenomoussnakes/_private/photo_snakes%20AFR.htm
http://www.rankopedia.com/The-Most-Deadly-Venomous-Land-Snake-in-the-World/Step1/23510/.htm
- Lachesis muta http://blogorgonopsid.blog.cz/1501/krovinar-nemy-nejvetsi-jedovaty-had-noveho-sveta
https://www.google.sk/search?safe=yes&q=Naja+atra&tbm=isch&gws_rd=cr,ssl&ei=G5jLVYHUOYG5aca_qNgF
http://www.topky.sk/cl/13/1422271/Mozu-si-vydychnut--Po-dnoch-strachu-dolapili-takehoto-smrtiaceho-hada
http://serpentes.eu/index.php?txt_id=fotogalerie/index&menu2_id=fotogalerie/index2&snake=Naja%20nubiae
http://www.topky.sk/cl/11/1478139/Poplach-vo-Svajciarsku--Nebezpecna-kobra-oplula-cloveka-a-utiekla--ludia-maju-strach
http://www.ahaonline.cz/clanek/trapasy/26285/odbornici-varuji-ani-v-oblibenych-destinacich-cechu-neni-zcela-bezpecno-stira-muzete-potkat-i-na-plazi.html

[Späť | Obnoviť | Dopredu]

RELAX

 Nejjedovatější zvířata světa (TOP 10)

https://www.youtube.com/watch?v=roZ84yF7lf0

Nejnebezpečnější hadi světa CZ HD

https://www.youtube.com/watch?v=vda-GXVaeHE

the most dangerous animals in the world

https://www.youtube.com/watch?v=2KvAeG7zh1Y&feature=youtu.be

5 nejnebezpečnějších zvířat planety

https://www.youtube.com/watch?v=m0ZU_6YqeO8

 
Cezmín