wz


Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov.
 
 
 [Späť | Obnoviť | Dopredu]
 

Na tomto svete nič nie je zadarmo!
Einsteinovo heslo znie: "Nie všetko, čo počítame, sa dá spočítať (hodnota),  nie všetko čo spočítame, sa počíta (cena). Čo je pre jedného drahé, je pre iného lacné, čo je pre niekoho dostupné (zdravie), je pre iných nedostupné (napr. nevyliečiteľná choroba)".  V hodnote a cene je veľký rozdiel, preto si význam, pojem  a obsah neradno mýliť.

Pustite si video je tu nádherný spev vtákov a krásna relaxačná hudba...


 

Top 30 krásnych, ale
jedovatých
kvetov
sveta
Tu sú:
Datura
Opium
Azaleas
Conium
Bloodroot
Henbane
Milkweeds
Bloodroot
Aconitum
Sweet pea
Centaurea
Milkweeds
Apocynum
Pokeweeds
Brugmansia
Ranunculus
Duranta erecta
Rhododendron
Baptisia australis
Nerium oleander
Atropa belladona
Euphorbia lathyris
Silybum marianum
Echium plantagineum
Delphinium or Larkspur
Scotch Broom/Cytisus scoparius
Lily of the valley or Convallaria majalis
Blue cohosh or Caulophyllum thalictroide
Yellow Jasmine or Gelsemium sempervirens

   

 

Ďakujem Vám za to, že dodržiavate podmienky

ochrany  každej prírodnej rezervácie a prírody všeobecne:
- nekladiete oheň mimo vyhradených priestorov
- pohybujete sa len po chodníkoch a účelových komunikáciách
- nevchádzate na územie rezervácií motorovými vozidlami, bicyklami a motorkami
- nerušíte zver, nepoškodzujete životné prostredie živočíchov
- neznečisťujete vodu a prírodné prostredie odpadkami
- neničíte rastliny a ich časti
 

ACONITUM NAPELLUS L. - prilbica - oměj
ACONITUM ANTHORA L. - prilbica jedhojová - oměj jedhoj
ACONITUM VARIEGATUM L. - prilbica rôznofarebná - oměj pestrý
ACONITUM MOLDAVICUM Hacq. ex Rchb. - prilbica moldavská - oměj moldavský
ACONITUM FIRMUM Rchb. subsp. FIRMUM - prilbica tuhá pravá - oměj tuhý pravý
ACONITUM FIRMUM Rchb.
subsp. MORAVICUM Skalický - prilbica tuhá moravská - oměj tuhý moravský
ACONITUM PLICATUM Rchb. - prilbica - oměj šalamounek

Niektoré synonymá
Aconitum lycoctonum subsp. moldavicum (Hacq. ex Rchb.) Jalas;
Aconitum lycoctonum subsp. carpathicum (DC.) K. Warncke;
Aconitum carpathicum (DC.) Sagorski et Gus. Schneider;
Aconitum moldavicum subsp. carpathicum (DC.) Dostál;
Aconitum septentrionale var. (ß) carpathicum DC.;
Aconitum lycoctonum var. carpathicum (DC.) Ser.;
Aconitum lycoctonum ß coeruleum Wahlenb.;
Delphinium moldavicum (Hacq.) Brândza;


 

ROD ACONITUM - PRILBICA

 

Rod prilbica zahrňuje okolo 200 druhov, ktoré rastú na severnej pologuli zeme. Všetky prilbice sú jedovaté byliny. Už v antike používali traviči šťavu z dužnatých koreňov, aby sa zbavili svojich protivníkov alebo neobľúbeného panovníka. Za najjedovatejšiu rastlinu v Európe je považovaná Prilbica modrá (Aconitum napellus). U nás rastie hlavne vo vyšších nadmorských výškach, často v kosodrevine alebo pri horských potokoch, väčšinou na vápencovom podloží. Poznáte ju podľa dlhých strapcov tmavo modrých kvetov ktorých horné lupienky sú zrastené do tvaru prilby. Okrem nej v horách rastie podobná prilbica pestrá (Aconitum variegatum), prilbica moldavská (Aconitum moldavicum) s užšími ružovofialovými kvetmi a prilbica žltá (Aconitum lycoctonum). Žlté kvety a nitkovité listy má prilbica jedhojová (Aconitum anthora), vyskytujúca v nižších polohách, najmä v dubinách. (Rástla pred 10 rokmi, kedy som ju videla, v Inoveckom pohorí cestou k vrcholu Panská Javorina.)
Obsahujú diterpenoidné alkaloidy, ako je napr. akonitin (jeden z najprudších a najrýchlejšie pôsobiacich rastlinných jedov). Najvyšší obsah alkaloidov je v listoch a v koreňoch (približne 0,5%), ich obsah však závisí hlavne na stanovišti, na ktorom rastlina rastie, a tiež na ročnom období (v koreňoch je najmenej alkaloidov počas kvitnutia, ich obsah rastie v jeseni a maximum dosiahne počas zimy). Drogu v žiadnom prípade nezbierajte a neužívajte (!), je smrteľne jedovatá a okrem toho je aj chránenou rastlinou.

Chránená krajinná oblasť Ponitrie

 

 

 

Potulky po Inovci a Tríbeči

http://www.youtube.com/watch?v=U-np0UBLwdY

 

TRÍBEČSKÉ POHORIE

 

 

 

Žijem v strednom Ponitrí v údolí medzi troma pohoriami a to Inoveckým, Tríbečským a Strážovskou hornatinou.

Tribeč patrí ku starým jadrovým pohoriam. Budujú ho kryštalické bridlice, granodiority, ale i horniny mezozoika (vápence, dolomity, kremence, bridlice), z ktorých ojedinelým patria kremencové hôrky, lemujúce jeho chrbát zo západu na východ. Typické pre Tribeč sú dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy. Vzhľadom na svoju nadmorskú výšku, geologické podložie a expozíciu, Tribeč pokrývajú zväčša teplomilné rastlinné spoločenstvá.
Rastú tu vzácne a chránené druhy ako peniažtek slovenský, hrdobárka páchnuca, hrachor benátsky, kosatec nízky, hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá a rad ďalších chránených druhov.

 

POHORIE VTÁČNIK

 

 

Rogalo - bývalý CB rádioamatér "Milan Tesáre"

http://www.youtube.com/watch?v=XXpy8jhy6B4


 

Na bicykli z vrcholu Vtáčnik dolu do doliny...

 

http://www.youtube.com/watch?v=epmEsr05xc8

 

 

Na západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, na východe Žiarska kotlina. Susednými pohoriami sú na severe Žiar, severozápade Strážovské vrchy, na juhu Tribeč, na juhovýchode a východe Štiavnické vrchy a na severovýchode Kremnické vrchy. Hranica pohoria prechádza od Novák po Žiar nad Hronom približne po trase cesty I/50, ďalej údolím Hrona po Žarnovicu, odtiaľ po trase cesty II/512 cez Veľké Pole a Oslany k rieke Nitra, ktorá tvorí západnú hranicu až po Nováky.
Mladšie pohorie sopečného pôvodu - Vtáčnik je súčasťou Slovenského stredohoria. Najrozšírenejšie v jeho území sú andezity. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú. Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného bádenu po panón (16,5 – 8,5 miliónov rokov). Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom bádene. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.
Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty bádenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom bádene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny). Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú bádenského veku.
Stredná štruktúrna etáž vo vrchnom bádene je vlastne výplň kremnického grabenu. Na začiatku vývoja sa v oblasti Vtáčnika aktivoval explozívno-extruzívny vulkanizmus hyperstenicko-amfibolických andezitov, došlo k výstupu extruzívnych dómov v okrajových zlomoch grabenu na západnej strane). Spodná časť grabenu je tvorená lávovými prúdmi bazaltických, pyroxenických a leukokrátnych andezitov, autochtónnych a redeponovaných pyroklastík ako aj epiklastík (ich hrúbka sa pohybuje od 350 do 500 m). Vyššia časť výplne je tvorená 500 metrov hrubým komplexom lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov. Najmladšie výplne sú roztrúsené extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov.
Vrchná štruktúrna etáž prekrýva okrajové zlomy). Je zložená z niekoľkých menších stratovulkánov pyroxenických andezitov. Stratovulkány pri západnom a severozápadnom okraji grabenu (aj vtáčnický stratovulkán) budujú od stredu k okrajom uložené lávové prúdy, pyroklastické brekcie a aglomeráty v oblasti centrálnej a blízkej vulkanickej zóny.

Pre Vtáčnik sú typické bukové porasty a zmiešané porasty buka a jedle. Vrchol Vtáčnika pokrývajú bukové porasty krovitého vzrastu, tzv. listnatá kosodrevina s pôvodným smrekom, v ktorej sa objavujú horské druhy rastlinstva, ako sú mačucha cesnačkovitá, kamzičník rakúsky, chlpaňa lesná, iskerník platanolistý, prilbica moldavská a pozoruhodný výskyt má škarda sibírska. Vzácne sa tu vyskytuje aj tis obyčajný.
Rastie tu rastlinný druh európskeho významu dvojhrot zelený a vzácne sa tu vyskytuje aj tis obyčajný. Z územia je známych okolo 120 druhov vyšších rastlín, niektorých chránených a zriedkavých, ako napr.
prilbica moldavská, soldanelka uhorská, škarda sibírska a hniezdovka listová. Vyskytuje sa tu aj 11 živočíšnych druhov európskeho významu: v rozsiahlych a hlbokých bučinách fuzáč alpský, v dubinách pri svahoch roháč obyčajný a vyskytuje sa tu aj plocháč červený. Z obojživelníkov tu žije kunka žltobruchá. Na skalách, v jaskyniach a v skalných puklinách majú svoje úkryty netopiere - netopier obyčajný, netopier pobrežný a netopier veľkouchý. V hlbokých horách žijú aj veľké šelmy patriace do zoznamu eueurópskych významných druhov cicavcov - rys ostrovid, vlk dravý a medveď hnedý.
Pri brehoch horských potokov môžeme vidieť aj
vydru riečnu. Každý informačný materiál o Vtáčniku uvádza, že v pohorí sa vyskytuje okrem bežných zvieracích obyvateľov – srny hôrnej, muflóna, divej svine aj medveď hnedý, mačka divá a favorit medzi všetkými šelmami našich zemepisných šírok, rys ostrovid.

 

Pohorie Vtáčnik - Buchlov

http://www.youtube.com/watch?v=0rLC2nK3e88

 

 

CHKO PONITRIE

Zo zástupcov fauny Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie si pozornosť zaslúži výskyt  rysa a mačky divej ako pôvodných šeliem. Ďalej sa v nej vyskytuje  jelenia, v nižších polohách  srnčia a diviačia zver. Veľmi dobre sa v Tríbeči darí  danielej a muflónej zveri, ktorá bola na Slovensku introdukovaná v roku 1867. Zo vzácnych dravcov sa v oblasti vyskytuje orol krikľavý,  orol kráľovský,  hadiar krátkoprstý a  včelár obyčajný. Treba spomenúť aj veľmi vzácneho jariabka hôrneho, ktorého stavy vo Vtáčniku sú už pomerne nízke. Územie je bohaté aj na mnohé vzácne a chránené bezstavovce ako sú napríklad už niektoré spomenuté: fúzač obrovský, nosorožtek obyčajný, cikáda viničová, sága stepná. Z motýľov je to napr. jasoň chochlačkový, vidlochvost ovocný a feniklový, z pavúkov stepník červený.

 

 

CHKO Strážovské vrchy

 Strážov - Strážovské vrchy

http://www.youtube.com/watch?v=j3U0gpNi_nM


 

Strážovské vrchy sú geomorfologický celok na rozhraní západného a stredného Slovenska. Rozprestiera sa v nich časť Chránenej Krajinnej Oblasti (CHKO) Strážovské vrchy so vzácnou flórou a faunou. Patria k jedným z horských celkov Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s výškou 1 213 m n. m. Strážovské vrchy sú geologicky súčasťou pásma jadrových pohorí v pásme Centrálnych Západných Karpát. Strážovské vrchy sú miocénnou hrasťovou štruktúrou, ktorá porušuje staršiu príkrovovú stavbu. Ako jadrové pohorie sú zaujímavé aj pre existenciu dvoch kryštalinických masívov: Malej Magury a Suchého vrchu.
Strážovské vrchy sa nachádzajú medzi mestami:

Trenčín, Dubnica nad Váhom, Ilava a Bojnice.
Najväčšia časť pohoria je vytvorená príkrovovo-vrásovými komplexmi druhohorných hornín rôzne odolnými voči erózii. V mäkkých horninách sa vytvorili erozné brázdy a kotliny (Čičmianska, Zliechovská, Porubská, Butkovská a Slatinská brázda) s pahorkovitým reliéfom. Odolnejšie vápence a dolomity vytvorili miestami celé horské skupiny (Basky, Rokoš, Holazne, Vápeč).
Najstaršie horninové celky prestavujú kryštalické horniny tatrika masívu Suchého a Malej Magury. Sú to hlavne ruly, migmatity a granitoidy. Obalová tatrická malomagurská jednotka má hlbokovodný charakter (tzv. šiprúnsky alebo fatranský typ)[3]. Tvorí ju typický centrálnokarpatský triasový sled, s vápencami, dolomitmi a bridlicami v nadložných jurských uloženinách sa prejavuje prudké spodnojurské prehĺbenie (bridlice, rádiolarity, neskôr sliene a vápence s rohovcami). Sedimentárny záznam sa končí v albe piesčitými turbiditmi. Fatrikum v pohorí zastupuje klasická zliechovská a plytkovodná belianska jednotka. Prítomné sú i prechodné vývoje označované ako pásmo Kremelín[4]. Hronikum tvorí v Strážovských vrchoch niekoľko čiastkových jednotiek. Príkrov Homôlky (staršie príkrov Rohatej skaly) je tvorený bazénovou bielovážskou jednotkou, zatiaľ čo strážovský príkrov (súčasť považského príkrovu) tvoria horniny mojtínsko-harmaneckej karbonátovej platformy. Prechodným celkom je príkrov Ostrej Malenice, ktorý ma spočiatku znaky bazénového prostredia, no neskôr prechádza do plytkovodných fácií karbonátovej plošiny.
Pohorie je bohaté na termálne vody:

Trenčianske Teplice, Bojnice, Rajecké Teplice, ale i krasové útvary.
Pohorie susedí na juhu s podunajskou panvou, resp. jej Bánovskou kotlinou, na juhovýchode s Hornonitrianskou kotlinou, na východe vo Fačkovskom sedle s Malou Fatrou a s pohorím Žiar. Zo severozápadu pohorie ohraničuje Ilavská kotlina a bradlové pásmo. Na severe sa stýka s horninami vnútrokarpatského paleogénu Súľovských skál, domanšinsko-mojtínskym paleogénom a Žilinskou a Rajeckou kotlinou. Na západe hraničí s Trenčianskou kotlinou a na juhozápade v Jastrabianskom sedle s Považským Inovcom.
Územie CHKO Strážovské vrchy je navrhované ako územie európskeho významu z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu. Predovšetkým kyslomilné bukové lesy, daplínske travinnobylinné porasty a suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží, vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa, nížinné a podhorské kosné lúky, penovcové prameniská, slatiny s vysokým obsahom báz, nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa, alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty, nesprístupnené jaskynné útvary, pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi, bukové a jedľové kvetnaté lesy, javorovo-bukové horské lesy, vápnomilné bukové lesy, lipovo-javorové sutinové lesy, teplomilné panónske dubové lesy, reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy, lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, porasty borievky obyčajnej, karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou.

 

 

Z rastlinnej a živočíšnej ríše patria k druhov s európskym významom tieto:
Rastliny:
črievičník papučkový (Cypripedium calceolus),poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica),prilbica tuhá moravské (Aconitum firmum subsp. moravicum), klinček lesklý (Dianthus nitidus).
Mäkkýše:
pimprlík močiarny (Vertigo geyeri), pimprlík mokraďový (Vertigo agustior).
Žaby:
kunka žltobruchá (Bombina variegata).
Hmyz: Motýle:
ohniváčik veľký (Lycaena dispar), modráčik stepný (Polyommatu eroides), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), jasoň červenooký (Parnassius apollo), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne).
Chrobáky:
bystruška potočná (Carabus variolosus), fuzáč alpský (Rosalia alpina), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus).
Netopiere
netopier ostrouchý (Myotis blythi), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros).

 

 

Väčšie cicavce:
rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), vydra riečna (Lutra lutra).
Približne s polovicou územia CHKO Strážovské vrchy sa prekrýva aj navrhované územie európskeho významu Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy.

 

POVAŽSKÝ INOVEC

 

Považský Inovec je geomorfologický celok na západnom Slovensku. Jadrové pohorie zabiehajúce do Podunajskej nížiny patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Pri jeho dĺžke 48 km a premenlivej šírke 15 až 25 km zaberá rozlohu 600 km². Najvyšším bodom členitej vrchoviny je vrch Inovec (1042 m.n.m.). Má zložitú geologickú stavbu. Je bohatý na pramene minerálnych vôd, bez väčších tokov. Klimaticky patrí do mierne teplej oblasti. Stretávajú sa tu teplomilné a horské druhy rastlín. Druhovo rozmanité zastúpenie živočíchov. Ľudské osídlenie od staršej kamennej doby.
Považský Inovec sa nachádza na západnom Slovensku a patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Je 48 km dlhý s premenlivou šírkou 15 až 25 km. Pohorie je najmohutnejšie vo svojej severnej časti, susediacej so Strážovskými vrchmi, ktorej dominuje najvyšší vrch Inovec (1042). Smerom na juh pozvoľna klesá do Podunajskej nížiny, ktorá ho obklopuje. Geomorfologicky sa delí na:
►Vysoký Inovec (Inovec 1 042 m n. m.), ►Nízky Inovec (Bezovec 743 m n. m.), ►Krahulčie vrchy (Marhát 748 m n. m.), ►Inovecké predhorie (bez výrazných vrcholov, na východ od Beckova 550 m n. m.), ►Selecká kotlina, zníženina vkliňujúca sa na severe medzi Inovecké predhorie, ktorého je súčasťou, a Vysoký Inovec.

Považský Inovec je hrasťovou štruktúrou eocénno-miocénneho veku. Tvorí súčasť vonkajšieho radu pohorí fatransko-tatranského pásma. Na geologickej stavbe pohoria sa zúčastňuje alpínsky aktívne kryštalinikum označované ako tatrikum, jeho paleozoický a mezozoický sedimentárny obal ako aj mezozoické príkrovové jednotky fatrika a hronika. V okrajových častiach možno pozorovať pozostatky paleogénneho pokryvu vnútrokarpatskej paleogénnej panvy a mladšiu neogénnu výplň okolitých paniev.
Pohorie je od okolitých paniev a pohorí oddelené zlomami. Na sever je to jastrabiansky zlomový systém, ktorý ho oddeľuje od Trenčianskej kotliny a Strážovských vrchov. Hranicou pohorí je Jastrabské sedlo. Na západe oddeľuje Inovec od Blatnianskej depresie považanský zlomový systém. Na východe je od Bánovskej kotliny pohorie oddelené dubodielskym zlomom. Južná časť Považského Inovca sa pri Hlohovci ukláňa pod terciérnu výplň Podunajskej panvy. Ohraničenie voči Rišňovskej depresii na juhovýchode tvorí rišňovský (alebo majcichovský) zlom. Kryštalinikum pohoria sa skladá zo severu na juh z troch základných stavebných častí resp. blokov. Zo severu na juh sú to selecký, bojniansky a hlohovecký, z ktorých len stredný bojniansky má typické znaky jadrového pohoria[3]. Bojniansky blok sa zreteľne nasúva na selecký blok pozdĺž hrádocko-zlatníckej línie. Hlohovecký blok je od svojho suseda oddelený koplotovskou líniou. V bojnianskom bloku bola zaznamenaná prítomnosť slabo metamorfovaného devónskeho vulkanosedimentárneho komplexu v oblasti Hlavinky a Prieľačiny. Ide o prvý zaznamenaný výskyt železných rúd typu Lahn-Dill v Západných Karpatoch. Granitoidy vystupujú v dvoch masívoch pri Bojnej a Zlatom vrchu a pri Duchonke, menšie teleso sa nachádza aj severne od Hlohovca. Selecký blok sa vyznačuje pre pásmo jadrových pohorí anomálnou stavbou s rozsiahlym výskytom pre tatrikum netypických svorov a svorových rúl. V ich nadloží sa nachádza karbónsko-permský sedimentárny komplex. Ide o jeden z najväčších výskytov karbónskych hornín v oblasti tatrika. Tieto súvrstvia sú zaujímavé i pre svoju uránovú mineralizáciu. Mezozoický obal tatrika sa má hlbokovodný (šiprúnsky) faciálny vývoj. V pohorí sú rozoznávané 4 obalové jednotky a jeden hypotetický sedimentárny sled možného tatrického pôvodu. V seleckom bloku sú to selecká jednotka (karbón-spodná jura). Okrem nich boli v seleckej časti pohoria identifikované aj hornininové celky pochádzajúce z oblasti, ktorá bola neskôr celkom odstránená eróziou, sú označené ako hypotetická humienecká jednotka (trias-vrchná krieda). V bojnianskom a hlohoveckom bloku tvoria sedimentárny obal inovecká jednotka (trias-krieda) a tribečská jednotka (trias-vrchná jura). Výskum sedimentárneho obalu pohoria však nie je ukončený.
V severnom ale aj v južnom bloku pohoria vystupujú v styku s kryštalinikom telesá vrchnokriedových hornín, ktoré niektorí autori prirovnávajú k Alpskému južnému penniniku, v Západných Karpatoch tiež označovanému ako váhikum. Výskumy v poslednom období však túto interpretáciu spochybnili. V severnej časti pohoria bola podobne ako v Malých Karpatoch vymedzená externá časť tatrika (tzv. infratatrikum), ktoré zrejme tvorilo prechodný celok medzi internejšími časťami tatrika a váhikom.
Príkrovové jednotky fatrika (krížňanský príkrov) a hronika (chočský príkrov) vystupujú hlavne v bojnianskom bloku. Budujú ich prevažne mezozické vápence a dolomity, ktoré tvoria podstatnú časť Inoveckého predhoria a Krahulčích vrchov. Nachádzajú sa aj v ďalších oblastiach napr. na Beckovskom hradnom brale, pri Marháte (kryha Marhátu) a Topoľčianskom hrade (kryha Úhradu). Fatrikum v pohorí tvorí hlavne zliechovská jednotka. V okolí Rakoľubov a Beckova aj beckovská (vysocká) jednotka. Horniny príkrovu sú najčastejšie nasunuté na sedimentárny obal tatrika, alebo priamo na kryštalinikum. Nad fatrikom obvykle vystupuje sled príkrovu hronika. Hronikum zastupuje veterlínska a bebravská jednotka. Najvýznamnejší povrchový výskyt hronika v Považskom Inovci sa nachádza v Tematínskych vrchoch, kde tvorí veľkú na západ uklonenú kryhu, ktorá je dôležitou hydrogeologickou štruktúrou.

 

V pohorí pramenia iba malé vodné toky odvodňujúce jeho západnú časť do Váhu a východnú do Nitry. Najmä v severnej časti je pomerne vysoký výskyt prameňov minerálnej vody – takzvané kyselky. Medzi najdôležitejšie pramene patria termy vyvierajúce cez tektonické zlomy v Piešťanoch, v oblasti Kúpeľného ostrova. Ide o vzácny druh liečivej vody dosahujúcej teploty až 60 °C.
Rastlinstvo je veľmi rôznorodé. Na území pohoria sa stretávajú teplomilné aj horské druhy. Lesy sú prevažne listnaté od úpätí dubiny, vyššie dubohrabiny. Na výhrevných a suchých miestach sa vyskytuje náš najteplomilnejší druh dub plstnatý. Najvyššie časti zaberajú bučiny.
Živočíchy sa tu vyskytujú v hojnom množstve. Od zástupcov hmyzu (fuzáče, roháče, rôzne motýle) cez obojživelníky (salamandra škvrnitá, skokany), plazy (slepúch, jašterice, vretenica), vtáky (z dravcov ojedinele orol kráľovský a sokol rároh, myšiaky, jastraby, zo spevavcov sýkorky, žltochvosty, ďatle a množstvo iných). Z cicavcov ide hlavne o poľovnú zver (jeleň, srnec, diviak, muflón a daniel). Dravce zastupuje líška, mačka divá, vzácne rys a medveď.
V oblasti sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov turistických značených trás, ktoré sú väčšinou nenáročné alebo mierne náročné. Niektoré pekné výhľady – ►Palúch pod Inovcom (1 004 m n. m.), ►rozhľadňa na Panskej javorine (943 m n. m.), ►Vtáčí vŕštek (910 m n. m.), ►rozhľadňa na Marháte (748 m n. m.), ►Bezovec (743 m n. m.), Tematín (564 m n. m.), ►Topoľčiansky hrad (525 m n. m.), ►Skalka nad Hubinou (377 m n. m.), ►Visiace skaly pod Gajdou. Prevažná väčšina trás je priechodná aj pre horské bicykle (treba rátať s občasným prenášaním cez skalné prekážky), s peknými zjazdami. V zimnom období je pohorie vhodné na bežkovanie. Pre lyžiarov je tu stredisko Bezovec a niekoľko menších zjazdoviek s vlekom (svahy v Banke, Kálnici, Selci, pod Inovcom a na Úhrade). Pre lezcov je určené hlavne Beckovské hradné bralo, ale aj niekoľko cvičných terénov pri hrade Tematín alebo v Sokolích skalách.
Národné prírodné rezervácie ►Javorníček, ·► Tematínska lesostep.
Prírodné rezervácie
►Beckovské Skalice, ·► Čepúšky, ·► Dubový vŕšok, ·► Holé brehy, ·► Kňaží vrch, ·► Kulháň, ·► Považský Inovec, ·► Preliačina, ·► Sedliská, ·► Sychrov, ·► Švibov.

Prírodné pamiatky
►Beckovské hradné bralo, ·► Jaskyňa Čertova pec, ·► Malá dolnosokolská jaskyňa, ·► Malostankovské vresovisko, ·► Mokvavý prameň, ·► Pseudoterasa Váhu, ·► Selecké kamenné more, ·► Selecký potok (časť), ·► Skalka pri Beckove, ·► Potok Svinica (časť), ·► Veľká dolnosokolská jaskyňa, ·► Veľký jarok, ·► Visiace skaly.

Územie Natura 2000

►Tematínske vrchy (zahŕňa Tematínsku lesostep, ►· Javorníček, ·► Kňaží vrch)
Chránený areál ►Okšovské duby
Kultúrne a historické pamiatky
►Veľkomoravské hradisko Kostolec, ·► Rotunda sv. Juraja, ·► Beckovský hrad, ·► Topoľčiansky hrad, ·► Hrad Tematín, ·► Hlohovský zámok, ·► Jaskyňa Čertova pec.

Vybrané vrcholy *(rozhľadňa)

►Inovec (1 041), ·► Panská javorina* (942), ·► Marhát* (748), ·► Bezovec (743).

 

INOVECKÉ POHORIE

očami BIKE

 

Najvyššie vrcholy Považského Inovca
Poradie Hora    Výška      Poradie Hora     Výška
1. Inovec              1 042 m  6. Prieľačina       893 m
2. Krželnica             968 m   7. Ivanov vŕštek 801 m
3. Panská javorina 943 m    8. Kamenná      797 m
4. Ostrý vrch           910 m    9. Marhát          748 m
5. Jakubová           906 m  10. Bezovec         743 m

 

Prírodná rezervácia Považský Inovec bola vyhlásená v roku 1988 na ploche 0,35 km². Ochrana je zameraná na komplex bukových porastov mimoriadne cenných z biologického aj krajinárskeho hľadiska. Nachádza sa tu aj prírodná pamiatka Selecké kamenné more. Východiskovými bodmi výstupov na Inovec sú Mníchova Lehota, Chata pod Inovcom, Selec, Kalnice a z opačnej strany v Topoľčianskom okrese z Kulháňa, od priehrady Duchonka a Nemečky a z obce Zlatníky i Podhradie. Z topoľčianskej strany sú vhodné východzie trasy tak pre turistov, ako aj pre bicyklistov smerom k Panskej Javorine. Najkratší výstup je od Chaty pod Inovcom. K chate sa možno dostať vlastným dopravným prostriedkom z Mníchovej Lehoty. Výstup od chaty zaberie približne hodinu.

 

 

 MTB Panská Javorina

http://www.youtube.com/watch?v=cSffBwrGBlE

 

 

Panská Javorina december 2011

http://www.youtube.com/watch?v=1OITRgBQgbM

Panská Javorina

http://www.youtube.com/watch?v=yMUX0-q8ank

Marhát - Považský Inovec

http://www.youtube.com/watch?v=GL3um5TD_-s

MTB Považský Inovec

http://www.youtube.com/watch?v=yOb8PthMwZM


 

 

Prilbica modrá (Aconitum napellus)

 

Prilbica modrá je trváca bylina s hľuznatými koreňmi, priamou stonkou a striedavými, dlaňovito perovito zloženými listami. Na vrchole stonky sa tvorí rozkonárený strapec z modrých prilbicovitých kvetov. Plodom je mechúrik. Európsky druh prilbice, ktorý je rozšírený v miernom pásme až do Švédska, rastie v prírode v tienistých hájoch a listnatých lesoch. V mnohých krajinách je táto rastlina chránená a na farmaceutické účely sa pestuje. Zo založených porastov sa zbierajú hľuzy, ktoré sa vytvorili počas leta. Dôkladne sa očistia, zbavia sa korienkov a zelených častí, pozdĺžne sa rozrežú, rýchlo sa nechajú presušiť a pri teplotách od 40° do 50 °C sa dosušia. S rastlinou a drogou treba pracovať veľmi opatrne, pretože celá rastlina je silne jedovatá. Hľuzy obsahujú dusíkaté terpenoidy: akonitín, napellín, benzylakonitín, ďalej cukor, škrob a ďalšie látky. Droga sa väčšinou používa na izoláciu akonitínu, ktorý sa v lekárstve uplatňuje v analgetických zmesiach proti bolestiam (reuma, ischias, bolesti zubov). Tablety alebo prášky predpisuje výhradne lekár. Účinkujú aj proti bolestivým ochoreniam a prechladnutiam. Malé dávky uľahčujú vykašlávanie a podporujú potenie.

 

Prilbica jedohojová (Aconitum anthora)

 

 

Termín kvitnutia: jún - september
Termín zberu (hľuzy): jún - október

Prilbica jedohojová Patrí k zákonom chráneným druhom národného významu, no pestuje sa i v predzáhradkách a záhradkách.  V liečiteľstve sa kedysi používala primeraná dávka sušenej hľuzy na znižovanie horúčky, skúšať to však vôbec nikomu neodporúčam! Smrtiaca dávka je už 10 g koreňa. Na farmaceutické účely sa hľuzy zbierajú tesne pred nástupom zimy, kedy obsahujú najviac alkaloidov.  Izolovaný akonitin sa používa v lekárstve.

Príznaky otravy sa objavujú už po užití asi 0,2 mg akonitinu, smrteľná dávka pre človeka je približne 3 až 6 mg, teda len niekoľko gramov koreňa. Prvé príznaky sa objavujú už po niekoľkých minútach, smrť môže nastať v priebehu niekoľkých hodín. Ak požije človek väčšiu dávku akonitínu alebo časti rastliny, veľmi skoro sa dostavia príznaky otravy. Vznikne zvláštny pocit mravčenia v zadnej časti ústnej dutiny, ktorý sa rozšíri na celú tvár a hlavu. Neskôr postúpi na končeky prstov rúk a nôh, na uši, do panvovej oblasti a na chrbát. Potom nasleduje úplné znecitlivenie. Zároveň sa dostavia celkové príznaky, ako je potenie, zvracanie, kolikové hnačky, pokles teploty, zimnica, poruchy srdcovej činnosti a veľká svalová slabosť. Dýchanie sa stáva povrchnejšie a smrť nastane poškodením srdca a zastavením dýchania.
Pat. anat.
- krvácaniny, hyperémia mozgu — sú dôsledkom asfyxie, gastroenteritída a zápal pečene, obličiek a sliznice ústnej dutiny. Močový mechúr býva prázdny.
Takže otravy prilbicou sa prejavujú slinotokom, dusením, triaškou, zvýšeným pulzom a zosilneným dýchaním.
V dávnej minulosti sa prilbica jednohojová využívala v ľudovom liečiteľstve ako protijed proti iným rastlinám, najmä proti otravám iskerníkom okrúhlolistým (Ranunculus thora).
Prognóza otravy prilbicou je vážna, aj ťažké otravy sa však dajú prežiť, ak sa podarí udržať činnosť srdca a dýchanie. Prvá pomoc spočíva vo vyvolaní vracania, nevyhnutné je však okamžite privolať lekársku pomoc! Údajne sa vyskytli otravy aj po cucaní sladkého nektáru z kvetov deťmi! Aj pri dlhšom kontakte s kožou sa môžu dostaviť ľahké príznaky otravy - preto sa rastliny dotýkajte radšej iba v rukaviciach. Jed vniká do organizmu cez rany na pokožke a sliznice.

Aconitum - (Prilbica) lycoctonum subsp. Penninum

Názov Aconitum vulparia (vychádza z jej pôvodnej funkcie: otrava líšiek a vlkov - v lat. Vulpes zn. vlk/líška). Popis priebehu otravy je ale tak hrozný a krutý - ak by som nutne musela zabiť vlka či líšku, tak volím radšej humánnu striebornú guľku...

 

 

 

ACONITUM LYCOCTONUM L. – prilbica žltá - oměj vlčí mor

 

Rozšírenie: Južná časť strednej Európy, u nás roztrúsene po celom území
Ekológia: Rastie na vlhkých, najmä vápenatých stanovištiach, v okolí potokov, v podhorských lesoch i horských vysokosteblových nivách.
Popis: Vytrvalá a statná bylina, 50-120 cm vysoká, s vetvenou stonkou, rapíkatými, dlaňovito delenými listami a žltými kvetmi v riedkom strapci, ktorých prilba je valcovitá, asi trikrát vyššia ako široká. Kvitne od júna do júla a plodom je mechúrik. Podľa žľaznatých chlpov na kvetenstve sa rozoznávajú dva poddruhy, bežnejší je prilbica, vlčí mor pravý, omnoho vzácnejšia je prilbica vlčí mor žľaznatý (Prilbica lycoctonum subsp. Penninum).
Ohrozenie a ochrana: Prilbica vlčí mor je z hľadiska ohrozenia hodnotená ako vzácnejší druh, ktorý vyžaduje ďalšiu pozornosť, podľa zákona o ochrane patrí k ohrozeným druhom.
Poznámka: Prilbica vlčí mor je veľmi jedovatá bylina, veď už aj samotné meno odkazuje na použitie tejto rastliny - údajne sa jed tohto druhu používal k likvidácii líšok a vlkov.

ACONITUM VARIEGATUM L. – prilbica rôznofarebná - oměj pestrý

 

 

Synonymá: Aconitum clusii Pohl, Aconitum rostratum Bernh., Aconitum cammarum Jacq. var. gracile Rchb., Aconitum judenbergense Rchb., Aconitum dominii Sillinger, Aconitum nasutum Fischer ex Rchb.
Rozšírenie: Stredná Európa (predovšetkým južná časť), od Švajčiarska po Východné Karpaty, najčastejšie v horách, zostupuje však aj do nižších polôh.
Ekológia: Vyskytuje sa v lužných lesoch, tienistých roklinách a pozdĺž vodných tokov, vystupuje až do subalpinského stupňa.
Popis: Vytrvalá bylina sa statnú stonkou a veľkými kvetmi v strapci, 40-200 cm vysoká, listy dlanitosečné, členené s úkrojkami, kvetné stopky lysé, prilba kvetu je vysoko klenutá, vyššia ako široká - tento znak ho najvýraznejšie odlišuje od Prilbica plicatum - prilbica šalamounka, s ktorou sa objavuje na stanovištiach často spoločne. Kvitne od júna do augusta. Pilbica rôznofarebná - pestrá je veľmi variabilným druhom, jej výška, hustota olistenia aj tvar byle dosť podliehajú vplyvu svetelných pomerov na stanovišti, premenlivé sú aj tvar prilby a farba kvetu - od modrej až po bielu.

 

Ohrozenie a ochrana: Prilbica rôznofarebná - pestrá patrí k ohrozeným druhom našej kveteny. Poznámka: Podobne ako iné prilbice je aj tento druh prudko jedovatý.

 

 

Prilbica (Aconitum carmichaelii)

 

 

Prilbica (Aconitum carmichaelii) je vyššia trvalka, ktorá dokáže oživiť kvetenstvo záhradky v čase, kedy väčšina rastlín má už kvitnutie za sebou a pomaly sa chystá na zimný spánok. Je to predovšetkým vďaka až 4 cm veľkým modrofialovým kalíškovitým kvetom rastúcim do tvaru, ktorý pripomína starú prilbu. Esteticky nabudzuje vnímanie naplno ich nahromadením sa do strapcov obrastajúcich celú hornú časť až 140 cm vysokej stonky. Nemenej zaujímavé sú i hlboko členené dlaňovité listy s hrubo zubatým okrajom, ktoré vyrastajú na dlhých rapíkoch pod kvetmi na spodnej časti rastliny.
Plano rastúce prilbice sa vyskytujú vo viac ako dvoch stovkách druhov a to prevažne v severných častiach zemskej pologule (Švédsko). Vzácne sa s niektorými môžeme stretnúť i v strednej Európe, napr. v Beskydách rastie prilbica tuhá moravská (Aconitum firmum subsp. moravicum). Vyšľachtené prilbice na pestovateľské účely sa líšia prevažne dĺžkou doby kvitnutia a farbou kvetov. Neskoré odrody, ako je prilbica carmichaelii, sú zaujímavé práve tým, že obdobie ich kvetu vrcholí v septembri a októbri. V miernejších podmienkach alebo po včasnom prenesení do chladnej a svetlej miestnosti môže pokračovať i počas novembra. Komu sa takéto kvety zapáčia, môže si zaobstarať napr. Aconitum septentrionala, ktorej kvety sa objavujú už v máji, alebo niektorú z prilbíc kvitnúcich v lete, ako je napríklad Aconitum X cammarum alebo Aconitum henryi.
Ako máme rastlinu pestovať?
Prilbiciam sa poväčšine darí na chladnejších polozatienených stanoviskách s kyprou humóznou pôdou, kde sa drží mierne vlhko. Môžu to byť severné strany
živých plotov, kamenných múrov alebo budov, kde ich vysádzame vo väčších skupinách alebo v susedstve iných tieňomilných kvetov, ako sú napríklad ploštičníky (Cimicifuga), jarmanky (Astrantia), astilby (Astilbe) alebo floxy metlinaté (Phlox paniculata).
Na jar je vhodné prihnojenie rohovou múčkou, odležaným hnojom či inými organickými hnojivami. Na podporenie ďalšieho kvetenstva treba odkvitnutú rastlinu tesne nad povrchom pôdy odstrihnúť. Na záhonoch ponecháme iba rastliny na semená. Najbežnejší spôsob množenia je vegetatívnym spôsobom, kedy zo zeme vyhrabeme podzemnú časť stonky a rozdelíme ju na niekoľko častí s pukmi, ktoré opäť zasadíme. Je jedno, či sa k tomu odhodláme na jar, alebo na jeseň, v každom prípade však nezabudneme na rukavice, keďže je jedovatá každá časť rastliny.
Preto POZOR! celá rastlina je od peľových tyčiniek až po koreňové hľúzy prudko jedovatá. Z obsiahnutých alkaloidov je najnebezpečnejší akonitín, ktorý patrí k najprudším jedom. Extrakt z prilbice preto v stredoveku používali bojovníci ako šípový jed alebo na otrávenie nebezpečnej zveri.
Odtiaľ tiež plynie pomenovanie obzvlášť jedovatého bieložlto kvitnúceho druhu (Aconitum vulparia) prilbica žltá - vlčí mor.

 

Prilbica tuhá moravská (Aconitum firmum subsp. moravicum)

 

 

Vytrvalá rastlina s 40-180 cm vysokú stonkou. Stonka je v hornej časti a v kvetenstvo chlpaté. Listy sú striedavé, stopkaté, dlanitosečné, obojstranne lysé, na rube lesklé. Kvety sú usporiadané v širokom mnohokvetý strapci. Kvety sú tmavo modrofialové, veľké (väčšinou 20-35 mm), zvyčajne mimo chlpaté. Prilba je vždy uzavretá, vysoko klenutá a dopredu prehnutá. Plod je hladký mechúrik.
Vyskytuje sa len na Morave v Moravskoslezských Beskydách. Dosahuje tu najzápadnejšej hranice svojho areálu (karpatský endemit). Vyhovujú jej vlhké čistiny a pramenisko v horských zmiešaných lesoch a smrečinách, ďalej ju nachádzame pozdĺž horských potokov. Doba kvitnutia: 7-8 mesiacv roku. Rastlina je prudko jedovatá. Obsahuje alkaloidy akonitin, mesoakonitin a hyperakonitin. Opeľovanie vykonávajú čmeliaky. Stáva sa však, že iný hmyz prehrýzne prilbu a ostrohu z boku a dostane sa takto k nektáru. Tieto kvety už čmeliaky nevyhľadajú a zostanú neopelené.
Prilbica tuhá moravská je zaradená medzi silne ohrozené druhy kveteny a rovnaká ochrana je jej poskytnutá v ČR aj zákonom (§ 2). Ďalej patrí medzi druhy chránené európskou legislatívou (NATURA 2000). V súčasnej dobe je známe zhruba okolo 30 lokalít na ktorých rastie dohromady približne 700 až 800 jedincov. Niektoré lokality, ktoré sa nachádzajú v blízkosti turistických ciest, sú náchylné k poškodzovaniu neukáznenými návštevníkmi hôr (najmä trhanie), ktorí si neuvedomujú, že je rastlina chránená zákonom, ale ani to, že je tiež prudko jedovatá. Niektoré populácie sú ohrozené nadmerným zarastaním stromového a bylinného poschodia. Preto je žiaduce na týchto lokalitách obnovovať presvetlený les, čiastočne odstraňovať náletové dreviny, potláčať šírenie synantropných druhov a obnovovať jednoročné kosenie v závislosti na dozrievaní semien. Prilbica je pôvodný druh kveteny Českej republiky.

 

 

 

ACONITUM MOLDAVICUM Hacq. ex Rchb.

PRILBICA MOLDAVSKÁ

 

 

Synonymum: Aconitum carpathicum (DC.) Sagorski et Gus. Schneider, Aconitum lycoctonum subsp. carpathicum (DC.) K. Warncke, Aconitum lycoctonum subsp. moldavicum (Hacq. ex Rchb.) Jalas, Aconitum lycoctonum var. carpathicum (DC.) Ser., Aconitum lycoctonum ß coeruleum Wahlenb., Aconitum moldavicum subsp. carpathicum (DC.) Dostál, Aconitum septentrionale var. (ß) carpathicum DC., Delphinium moldavicum (Hacq.) Brândza
Karpatský endemit rozšírený v horských a podhorských oblastiach východnej Európy, výnimočne zasahuje aj do inverzných polôh. Tento druh rastie vo východnej časti krajiny, kde je dosť rozšírený.
Polotieňová až tieňomilná rastlina dáva prednosť čerstvo vlhkým, humóznym pôdam, rastie na potočných naplaveninách, suťových kužeľoch alebo podsvahových delúviach. Aj keď sa vyskytuje vo viacerých horských spoločenstvách, hlavný výskyt má v potočných jelšinách. Je to vytrvalá 30-80 cm vysoká bylina s tenkým nie hrubým podzemkom. Stonka je priama, chudobne vetvená. Listy dosť veľké, dlaňovito päť - až osemdielne s úkrojkami široko kosoštvorcovými, hore trojlaločnými, na okraji pílkovitými. Smerom k vrcholu sa listy nápadne zmenšujú. Kvetenstvo je rozvetvené alebo jednoduchý riedky strapec. Vetvičky kvetenstva sú odeté priľahlými nežľaznatými chlpmi, čo je dobrým určovacím znakom. Kvety sú stopkaté, stopky dolných kvetov sú dlhšie než samotný kvet. Plodom je mechúrik, semená sú čierne a  hranaté . Druh kvitne od začiatku júna do konca augusta. Druh zaradený medzi zraniteľné druhy (VU), je chránený aj zákonom, rovnako tak aj v susednom Maďarsku.

ACONITUM FIRMUM Rchb. subsp. FIRMUM - Prilbica tuhá pravá

Trváca, 50–150 cm vysoká rastlina. Byľ tuhá, priama, v hornej časti vetvená. Byľové listy na rube lesklé, v obryse mnohouholníkovité, odnožene zárezovité, s 5–7 úkrojkami. Súkvetie široký, mnohokvetý strapec, niekedy rozvetvený, kvety 20–35 mm veľké, kvetné stopky páperisté, okvetie modré, zvonku chĺpkaté, prilba vždy uzatvorená, dopredu prehnutá. Plod je mechúrik. Kvitne v júli až auguste (septembri). Karpatský endemit vyskytujúci sa od Západných Karpát, východnú hranicu dosahuje v rumunských Východných a Apusenských Karpatoch. U nás rastie od Babej hory na západe, v západnej časti Nízkych Tatier a v Pieninách. Najväčšie rozšírenie má v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách, tu rastie hojne. Prilbica tuhá pravá je udávaná aj z Poľany. Má rada vlhké zarastené sutiny, prameniská, brehy horských bystrín a potokov, vysokobylinné nivy od horského po alpínsky stupeň, optimum výskytu je v subalpínskom stupni. Druh je na podklad indiferentný.
Vzhľadom na biotopy, v ktorých sa vyskytuje, nie je to druh príliš ohrozený ľudskými aktivitami. Bodové ohrozenie mikropopulácií môže predstavovať vysokohorská turistika a s ňou spojená erózia a zošľap. Nižšie položené lokality môže ohrozovať úprava brehov vodných tokov a ťažba dreva. Na Slovensku je prilbica tuhá pravá zákonom chránený druh, ktorý je v Červenom zozname SR zaradený do kategórie zraniteľných druhov (VU). Je jednou z dominánt horských vysokobylinných nív, v čase kvitnutia mimoriadne nápadná rastlina rastúca často v početných populáciách.
 

ACONITUM PLICATUM Rchb. Prilbica - Oměj šalamounek

Smrteľné jedy v rastlinách
Vývary z niektorých rastlín s jedmi, po ktorých požití nasleduje smrť pokiaľ nie je rýchla lekárska pomoc...
Ľuľok čierny

Áron škvrnitý
Hlaváčik jarný
Lykovec voňavý
Drchnička roľná
Čemerica čierna
Luskáč lekársky
Lipkovec voňavý
Posed dvojdomý
Rozpuk jedovatý
Vlkovec obyčajný
Lastovičník väčší
Starček Fuchsov
Starček Jakubov
Diablik močiarny
Tôňovka dvojlistá
Kyslička obyčajná
Jesienka obyčajná
Náprstník červený
Vranovec štvorlistý
Bojovník močiarny
Kopytník európsky
Pútnatec metlovitý
Mliečnik chvojkový
Ľuľok sladkohorký
Konvalinka voňavá
Poniklec veľkokvetý
Mliečnik kolovratový
Mliečnik mandľolistý
Prilbica všetky druhy
Náprstník veľkokvetý
Čemerica smradľavá
Kokorík mnohokvetý

 

NATIVE PLANTS ~ MUSIC by DEUTER

http://www.youtube.com/watch?v=zt8eJ3sPUts#t=27

 

Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia 2006 (doplnené a prerobené 20.-21.10.2013) http://cezmin.wz.cz