wz

   
 
 

 

[Späť | Obnoviť | Dopredu]

Pri dome, na dvore a v záhrade počas roka

Milí netoví priatelia, nič z toho, čo ste mi počas rokov posielali som nevyhodila do koša, ale som si to ukladala do záložiek a príležitostne som si obrázky pozerala znova a znova, pretože sa mi páčia. Keďže potrebujem v počítači rozšíriť voľný priestor, musím záložky vyprázdniť, tak som sa rozhodla Vami posielané obrázky spracovať na webovú stránku, aby ste videli, čím ste ma počas rokov tešili spolu s dobrými slovíčkami v e-mailoch. Obrázky som dostávala počas rokov takmer od sto ľudí a ako vidíte, páčili sa Vám všetkým,  rovnako a bez rozdielu, krásy zelene pri domoch, vo dvoroch a záhradách. Nič iné mi nezostáva, iba Vám poďakovať za všetky príjemné chvíle strávené pri čítaní e-mailov a pozeraní toho, čo sa Vám páči a čím ste mi chceli urobiť radosť a aj sa Vám to podarilo, tešili ste aj mňa a robili mi radosť touto nádherou. Pozrite si, čo ste mi nezávisle od seba posielali počas rokov. (Obrázky som dala do rámikov a niektoré aj upravila.) ĎAKUJEM VÁM!

Čo je záhrada?

Záhrada je ľuďmi upravený pozemok s umelo vysadenou vegetáciou, priestor kde sú zvyčajne pestované alebo umiestnené rastliny. Môže slúžiť na oddych, voľnočasovým aktivitám, pre pestovanie rastlín určených na konzumáciu alebo aj inému účelu. Na vedecké, výskumné a pedagogické účely slúžia špecializované botanické záhrady a arboréta, kde sú zbierky často tiež nejako architektonicky upravené. Poľnohospodársky slovník vymedzuje záhradu ako priestor s úplným alebo čiastočne obmedzeným prístupom verejnosti.
Záhradu zakladá majiteľ, záhradný architekt alebo záhradník, udržuje majiteľ, užívateľ alebo záhradník. Je doporučované a vhodné, aby záhradu udržiaval stále ten istý záhradník alebo tá istá osoba. Všeobecne, záhrada môže byť založená podľa pravidiel sadovníckej tvorby.

Máme záhrady
Podľa účelu
zeleninová záhrada - na ozdobné účely alebo účelovo upravené výsadby zeleniny
ovocná záhrada - úprava evokujúce ovocný sad
okrasná záhrada - záhrady ktoré majú pútať pozornosť vzhľadom a neslúži výhradne ako športoviská, pre skladovanie predmetov, alebo pestovanie potravín
obytná záhrada - malá záhrada tvoriaci miestnosť pod otvoreným nebom, obdoba rímskeho peristyl .
botanická záhrada - zbierka rastlín
arborétum - zbierka rastlín
verejná zeleň u objektov je často upravená ako park alebo záhrada, zvyčajne pomerne jednoducho a niekedy aj bez celkovej koncepcie.
zimná záhrada a oranžéria - skleník so vždyzelenými rastlinami, používaný v zime.
cintorín (záhrada mŕtvych) upravený priestor určený na pietnu spomienku.
zoo upravený priestor určený na pozorovanie zvierat a ich vzhľadu a správania.
slepecká záhrada

Úprava zákutí v záhrade patrí medzi obľúbenú činnosť domácich kutilov. Ku kovovej konštrukcii vysadiť ťahavý šípový ker s omamnou vôňou je dobrá voľba, hlavne pre romantické duše.


Tu je domček s prirodzenou lúčnou zeleňou, ktorá poslúži ako krmivo pre domáce zvieratá, kozy, ovce, kravy a ku tomu pôsobí na človeka uvoľňujúco, dáva priestor k slobodnému pohybu a pozorovaniu okolia či oblakov na nebíčku. Pri takomto dome pod horou je radosť pobudnúť aj viac hodín.  Okrem okrasných lúčnych rastlín tam rastú aj liečivé byliny a ľahnúť si do voňavého lona zelene je veľmi príjemný pocit.




 Solitér kameňa v záhrade a na ňom s farbou žiarivého slnka skalničky je zaujímavým spestrením záhrady, kde sa nachádzajú aj formovateľné ihličnany a zelený trávnik.


Krása zvončekovitých rastlín je neprekonateľná vo svojom tvare a žiarivých farbách, ktoré upútajú každého, kto má zmysel pre prirodzené kvetenstvo našich hôr a lúk. Kúsok tej nádhery preniesť do svojich záhrad je azda u každého milovníka prírody. Dnes už je v záhradníctvach šľachtený poniklec veľkokvetý, ktorého kvety sú o niečo väčšie ako v prírode a sú nádherné tak v skalke, ako aj ako solitér. Najvýraznejším znakom, podľa ktorého poniklec vždy spoľahlivo spoznáme, je ochlpenie. Od stonky až po kvet je celá rastlina obrastená belavými jemnými chĺpkami, ktoré v zapadajúcom slnku pôsobia ako závoj nevesty. Je trvalka. V prírode existuje viac druhov, no k najznámejším u nás patrí poniklec veľkokvetý.
Poniklec (Pulsatilla grandis Wender) patrí vo voľnej prírode medzi silne ohrozené druhy a je teda prísne chránený. V záhradníckych predajniach je však možné kúpiť predpestované sadenice alebo semienka. Je silne jedovatý a vytvára toxíny spomaľujúce srdečný tep a znižujúce krvný tlak natoľko, že dôjde až ku kóme.


Okrem ponikleca máme v prírode dosť druhov HORCOV (lat. Gentiana) a všetky sú chránené:
horec bezbyľový/horcokvet bezbyľový (Gentiana acaulis L./Ciminalis acaulis)
Gentiana alba
Gentiana alpina/Ciminalis alpina
horec úzkolistý/horcokvet úzkolistý (Gentiana angustifolia/Ciminalis angustifolia)
horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea)
Gentiana bavarica/Calathiana bavarica
horec Clusiov/horcokvet Cluisov (Gentiana clusii/Ciminalis Clusii)
horec krížatý (Gentiana cruciata)
horec ľadový (Gentiana frigida)
horec žltý (Gentiana lutea)
horec snežný/horcovník snežný (Gentiana nivalis/Calathiana nivalis)
horec okrúhlolistý/horcovník okrúhlolistý (Gentiana orbicularis/Calathiana orbicularis)
horec panónsky (Gentiana pannonica)
horec pľúcny/horcokvet pľúcny (Gentiana pneumonanthe/Ciminalis pneumonathe)
horec purpurový (Gentiana purpurea)
horec drsný (Gentiana scabra)
Gentiana sino-ornata
Gentiana septemfida
horec jarný/horcovník jarný (Gentiana verna/Calathiana verna)
horec bodkovaný (Gentiana punctata)
horec útly/horcovka útla (Gentiana tenella/Comastoma tenellum)


 Tulipán (Tulipa) je trvalka, cibuľovitá rastlina s nápadnými kvetmi rodu Tulipa, patriacich do čeľade ľaliovité (Liliaceae). Existuje veľké množstvo tulipánov po celom svete, delené sú do 15 tzv. skupín tulipánov.
jednoduché skoré tulipány
plné skoré tulipány
triumf
Darwinove hybridy
jednoduché neskoré tulipány
ľaliokveté tulipány
rozstrapkané tulipány
zelenokveté tulipány
Rembrandtove tulipány
papagájovité tulipány
plné neskoré tulipány (pivonkotvaré tulipány)
Kaufamannove hybridy
Fosterove hybridy
Greigove hybridy
rozmanité tulipány.
Tulipány sú trváce cibuľové rastliny s malým počtom šedozelených priliehavých listov s voskovitým povrchom a veľkými kvetmi so šiestimi okvetnými lupeňmi, ktoré dorastajú do výšky medzi 10 – 70 cm. Jarné kvety tulipánov sú ozdobou takmer každej záhradky u nás na Slovensku. Spolu s krokusmi sa nádherne vynímajú aj pod brezovými stromami.


Ruža šípová (lat. Rosa canina) je ker z čeľade ružovité (lat. Rosaceae). Ruža (lat. Rosa) je rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade ružovitých. Je známych okolo 100 druhov. Pratypom všetkých vyšľachtených ruží je ruža šípová (Rosa canina) s plodmi bohatými na vitamín C. Ruža ako kvet je symbolom odvodeným z antického mýtu o smrti Adonisa, milenca Afrodity. Z jeho krvi vyrástli prvé červené ruže. Stali sa symbolom znovuzrodenia a lásky, ktorá zvíťazila nad smrťou. Vo svojom znaku majú ružu aj rosekruciáni.
Záhonové ruže
Ostrihať treba vonkajšie konáriky centimeter nad očkom.
Strihajte vonkajšie konáre 1 cm nad výhonkom („očkom“). Strihajte mierne šikmo. Pri ružiach, ktoré kvitnú viackrát do roka, najskôr odstráňte choré a slabé konáriky. Potom všetky výhonky skráťte maximálne o tretinu.
Ťahavé, popínavé ruže
Z ťahavých ruží kvitnúcich viackrát do roka vystrihajte staré a slabé konáriky. Bočné konáriky skráťte. Príliš staré výhonky, ktoré málo kvitnú, odstrihnite od začiatku výhonku. Ruže kvitnúce raz do roka iba vystrihajte od starých a chorých konárikov.
Viac o ružiach sa dozviete TU!


Ako popínavky sa osvedčili ruže, ktoré sú bez tŕňov a narábanie s nimi je v pohode.
Ruža Zephirine Drouhin – popínavá ruža bez tŕňov
Ruža Amadeus – popínavá červená ruža so schopnosťou opakovane zakvitať
Ruža Blossom Time – popínavá s drobnými kvietkami, odolná voči strihaniu
Ruža banksiae Lutea – žltá ťahavá ruža využívaná na múroch
Ruža Dublin Bay – červená ťahavá ruža dorastajúca do menších výšok
Ruža Snow Princess – biela ruža dorastajúca do trojmetrovej výšky.



Stavebné prvky záhrad

Stavebné prvky tvoria časti, ktoré sú dôležitou estetickou aj prevádzkovou súčasťou, ako napríklad komunikácia, rovnako ako prvky, ktoré sú len okrasné. Možno sem radiť prvky ako:
►♣ mosty, lávičky - lávky
►♣ šľapáky
►♣ múriky a zásteny
►♣ múry a oplotenia
►♣ stĺporadia
►♣ plastika, obelisk, socha
►♣ fontána
►♣ záhradný krb alebo záhradný gril, udiareň, ohnisko
►♣ ihrisko a pieskovisko
►♣ cesta,  chodník
►♣ odpočívadlo
►♣ kaskáda (vodopád), vodné streky
►♣ jazierka
►♣ bazén, nádrž
►♣ umelé potoky, napodobeniny riek, kanály a podobné vodné prvky
►♣ pergoly
►♣ terasa
►♣ altánok
►♣ brána, vstupné časti
►♣ treláž
►♣ schodisko
►♣ umelé zrúcaniny a napodobeniny stavieb
►♣ grotto
►♣ včelíny, úle, hmyzie domčeky
►♣ oranžéria, skleník, tieňovisko a zimná záhrada
►♣ umelé zavlažovanie
►♣ zariadenia na chov zvierat
►♣ záhradný nábytok
►♣ kompost.


Takáto úprava, ako vidíte hore na obrázku, sa mi najviac páči...

Rastliny
V záhrade použité rastliny možno rozdeliť napríklad na:
stromy
kríky
pnúce
byliny - okrasné rastliny a zeleninu
listnáče a ihličnany
vždyzelené, poloopadavé a opadavé rastliny
trvalky a letničky
cibuľoviny a hľuznaté rastliny
acidiofilní a vápnomilné
vlhkomilné a suchomilné
tieňomilné a svetlomilné
teplomilné a otužilé
okrasné plody, kvety, listy
pomaly rastúce a rýchlo rastúce.


Vegetatívny úpravy
Sú určité spôsoby úprav zelene či úpravy ich výsadby, ktoré sú tak typickými súčasťami záhrad.

živý plot
topiary
rastliny v nádobách
trávnik
okrasné záhony, vyvýšené záhony
skalka, štrbinová skalka, skalka v rovine
suchý múrik
bylinková špirála
alej
bosket
Palmetto.



 

 Podľa výskumov v záhradách s viac neudržiavanými časťami a rôznymi štruktúrami, prostrediami a povrchmi, býva viac včiel a ďalších živočíchov. Osobne mám najradšej prírodné záhrady a záhrady napodobňujúce prírodu.


V našej "vtáčej záhrade" v jarnom období...


Raj pre naše vtáčiky





 

Fialka záhradná či sirôtka (Viola × wittrockiana) je jednoročná (alebo ozimná) až dvojročná bylina z čeľade fialkovité (Violaceae). Dorastá do výšky 15 – 30 cm. Listy sú jednoduché, väčšinou stopkaté, čepeľ listov je vajcovitá až pozdĺžna, na okraji je vrúbkovano pílovitá. Na báze listov sú palisty, ktoré sú pomerne veľké (3 – 5 cm dlhé), hrubo zubaté alebo hlbšie delené. Na kvetnej stopke sú 2 listence, sú umiestnené v hornej polovici stopky. Kvety niekedy voňajú, inokedy sú nevonné, prívesky kališných lístkov sú relatívne veľké. Koruny sú najčastejšie 4 – 6 cm vysoké. Pestuje sa mnoho kultivarov, preto sú koruny v rôznych farbách (biele, žlté, oranžové, modré, fialové, purpurové + kombinácia farieb). Plodom je tobolka. Kvitne od marca do októbra.  Fialka záhradná je umelý kríženec, ktorý bol vyšľachtený pre okrasu krížením nasledovných druhov: fialka žltá (Viola lutea), fialka trojfarebná (Viola tricolor), fialka rohatá (Viola cornuta), fialka altajská Viola altaica a iné. Hybrid vznikol začiatkom 19. storočia vo Veľkej Británii a dnes sa pestuje po celom svete.


 Veľmi pekne upravená záhradka so zákutím a posedením na trávniku.


Jakob Breyne, obchodník a botanik, ktorý popísal ako prvý rhododendrony dovezené do Európy.

Rhododendron (z gréčtiny rhodos "ruža" a dendron "strom") je rod kvitnúcich rastlín z čeľade vresovcovité (Ericaceae). Je to veľký rod, ktorý má viac ako 1 000 druhov. Slovenské rodové mená znejú jednak rododendron (ľudovo: alpská ruža) a jednak azalka.
Druhy rodu dorastajú do podoby kríkov a malých (zriedkavo aj veľkých) stromov. Najmenšie druhy majú len 10 až 20 cm, najväčší, Rhododendron arboreum dosahuje výšku 12 m. Listy sú špirálovito usporiadané, ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí 1 - 2 cm až po vyše 50 cm, výnimočne aj 100 cm u Rhododenron sinogrande. Môžu byť vždyzelené alebo opadavé.
Rod je veľmi rozšírený, vyskytuje sa na väčšine severnej hemisféry, okrem suchých oblastí a zasahuje aj do južnej hemisféry v juhovýchodnej Ázii a v severnej Australázii. Najviac je rozšírený v Himalájach, v oblasti centrálneho Nepálu, indického štátu Sikkim a čínskych provincií Jün-nan a S'čchuan, s ďalším výskytom v horách v Indočíne, Kórei, Japonsku a Taiwane. Okrem nich sa značný počet tropických rododendronov nachádza v oblasti od juhovýchodnej Ázie po severnú Austráliu, s 55 druhmi na Borneu a 164 v Novej Guinei. O niečo menej druhov rastie v Severnej Amerike a v Európe. Rod nerastie v Južnej Amerike a v Afrike. Viac o rhododendronoch sa dočítate TU! TU!


 Záhrada v noci.





 Kompostovisko je dôležitou súčasťou alebo by malo byť dôležitou súčasťou každej záhrady pri dome. Všetka jednoročná burina v ňom nájde svoje miesto a aj ostrihané malé konáriky zo stromov a kríkov. Máme doma kompostovisko podobné tomuto, urobené z ostrihaných lieskových výhonkov  a nepotrebujeme vyvážať odpad zo záhrady na kadejaké skládky v okolí dediny, ako to robia mnohí nepoučiteľní ľudia. Okrem povrchového kompostiviska máme aj dvojmetrovú jamu, kde takisto kompostujeme burinu. Samozrejme, pupenec tam nedávame, ani pýr, tieto rastliny vysušíme aj s koreňmi a spálime.


Pri kvitnúcich popínavých rastlinách sa nedá počítať so všetkými vlastnosťami, aké platia pri zelených popínavých listových rastlinách. Netvoria až tak izolačné vlastnosti na múroch, no sú krajšie, lákajú pozornosť a často chcú lepšiu starostlivosť aj hnojenie. Práve kvitnúce popínavé rastliny má význam pestovať aj na formovaných konštrukciách a drôtených portáloch pri pergolách. Sú to najmä ruže, ktoré sú pre tento účet využívané a tvoria tak akúsi pýchu pre svojho majiteľa. Najmä ak sa mu podarí tieto ruže vytiahnuť na fasádu, alebo nimi pokrýva múr svojho domu.






Lobelia erinus (Lobelka modrá)
Pochádza z južnej Afriky z Kapska. Patrí medzi byliny. Kvitne modro fialovými drobnými kvetmi s piatimi okvetnými lístkami, ktoré v kaskádach previsajú cez okraj kvetináča. Bohato kvitne v súkvetiach postupne od tmavo fialovej až do bielej, listy sú drobné oválne. Po odkvitnutí rastlinu dôkladne zrežeme. Vyhovuje jej plné slnko. Substrát by mal byť bohatý na živiny a u udržujte ho stále mierne vlhký. Prihnojujte raz za 14 dní tekutými hnojivami. Rastlina je citlivá na presolenie. Po prvom kvitnutí lobelku zrežeme o 1/3, čím podporíme kvitnutie až do podzimných dní. Lobelka sa používa na výsadbu voľných záhonov, môže sa pestovať aj v okenných hrantíkoch alebo v črepníkoch. (Do záhrady ju dávame s kvetináčom)


Zvonček skalničkový (Campanula portenschlagiana)
Nízka pôdopokryvná skalnička s množstvom fialovomodrých kvetov. Je nenáročný na pôdu a vytvára krásny koberec fialovomodrých kvetov. Veľmi rýchlo sa rozrastá a extrémne bohato kvitne. Výborná nenáročná skalnička.
Nízka pôdopokryvná skalnička s množstvom fialovomodrých kvetov.
Je nenáročný na pôdu a vytvára krásny koberec fialovomodrých kvetov. Veľmi rýchlo sa rozrastá a extrémne bohato kvitne. Výborná nenáročná skalnička.
Zvonček skalničkový - Campanula portenschlagiana
Farba kvetu
fialovomodrá
Doba kvitnutia VI - VIII
Stanovisko slnečné, polotieň
Pôda kamenistá, suchšia
Výška v liste 10 cm
Výška v kvete 15 cm
Intenzita rastu rýchlo rastúci
Použitie skalky, trvalkové koberce
Počet ks na m²  9 - 12 ks.


 Uskladnenie stolíc pred dažďom....



 Doplnky na úpravu prístreškov v záhrade.









Correa reflexia je subtropická kríkovitá rastlina ozdobná kvetom, ktorá je endemitom Austrálie, je najrozšírenejším druhom rodu Correa. Vo voľnej prírode rastie od juhovýchodu štátu Južná Austrália cez štáty Victoria a juhovýchod Nového Južného Walesu až po juhovýchod Queenslandu , vrátane ostrovov Tasmánia a klokanieho ostrova.
Vyskytuje sa v subtropickom podnebí vo vyššej nadmorskej výške ako súčasť podrastu suchých blahovičníkových lesoch, krovinatých porastoch, vysychajúcich vresoviskách alebo v nížinných piesočných dunách, často na danom mieste vyrastá v jedinom exemplári. Vyžaduje polotienisté a dobre odvodnené stanovištia, k miernym mrazom je tolerantný. Čo sa týka veľkosti, ochlpením tvaru listov aj farbou kvetov je vysoko variabilný druh.
Vytrvalý, niekedy aj čiastočne poliehavý ker s nahrdzavelými výhonkami dorastajúcimi do obvyklej výšky 0,5 až 1,5 m, niektoré majú blízko aj ku 3 metrom. Listy sú oválne, vajcovito srdcovité až vajcovito podlhovasté alebo kopijovité a na koncoch tupé, vyrastajú ústretovo, bývajú dlhé 3 až 6 cm a široké 1 až 3,5 cm, majú krátke stopky a celistvé okraje. Zvrchu sú zelené, hladké alebo drsné, lysé či porastené hviezdicovitým chlpmi, zospodu bývajú sivo alebo hnedo plstnaté, často majú na povrchu nápadné olejové žľazy a niekedy sú ohnuté späť ku stonke.
Na koncoch postranných vetvičiek visí na kratučkých stopkách tesne pod otočenými a dozadu sklopenými terminálnymi listami, vyzerajúcimi ako listene, po jednom až troch rúrkovitých kvetoch. Majú trvalý polguľovitý štvorzubý kalich 3 až 6 mm dlhý. Opadavá rúrkovitá koruna, takmer 4 cm dlhá a mimo hviezdicovito chlpatá, je tvorená štyrmi zrastenými lístkami s rozširujúcimi sa trojuholníkovitými špičkami ohnutými von; je sfarbená žlto, zeleno, karmínovo červeno alebo býva farebne kombinovaná. Z rúrky krátko vystupuje osem voľných tyčiniek s 3 mm dlhými žltými peľnicami, štvordielny semenník obsahuje osem vajíčok. Kvety kvitnú od mája do novembra a majú veľa nektárov lákajúce vtákov, hlavne medosavky žltokrídle a ihlozobky východné k opeleniu.
Correa reflexie sa používa ako okrasná záhradná rastlina ktorá je veľmi atraktívna svojimi veľkými a postupne vyrastajúcimi farebnými kvetmi. Môže však rásť iba v subtropickej klíme, v miernom ani tropickom páse nie je životaschopná, resp. nekvitne.
Pri pestovaní v záhradách je nutné pre zabezpečenie maximálneho kvitnutia rastliny po odkvitnutí koncom jari pravidelne prerezávať, hnojiť a za suchého obdobia hlboko zalievať. Na vhodnom stanovišti dosahujú vek až 50 rokov, nie sú napádané žiadnymi prirodzenými škodcami.

Rastliny sa od seba vzhľadom čiastočne odlišujú, navyše sa prirodzene aj úmyselne krížia a dosahuje sa tak väčších a farebnejších kvetov i rastových vlastností celej rastliny. Aby sa požadované vyšľachtené vlastností nestratili, rozmnožujú sa ďalej len vegetatívne .
Odlišnosti sú zvyčajne hodnotené na úrovni variety, medzi najznámejšie patria:
Correa reflexie var. Reflexie
Correa reflexie var. Angustifolia Paul G. Wilson
Correa reflexie var. Insularis Paul G. Wilson
Correa reflexie var. Lobata Paul G. Wilson
Correa reflexie var. Nummulariifolia (Hook.f.) Paul G. Wilson
Correa reflexie var. Scabridula Paul G. Wilson
Correa reflexie var. Speciosa (Donn ex Andrews) Paul G. Wilson


 Pochádza z Austrálie, Novej Guinee, Novej Kaledónie a Sulawesi. Existuje asi 360 druhov.

Viac sa dočítate a pozriete si: http://bylinky.czweb.org/Jedovatakrasa02.htm

Pažítka

 Nepenthes (krčiažnik)
Rastliny z rodu Nepenthes patria k najväčším mäsožravým rastlinám. Vyskytujú sa vo vlhkých oblastiach tropických dažďových pralesov (Malajzia, Indonézia, Filipíny, Madagaskar,...) od nížin (nížinné druhy) až do vysokých nadnadmorských výšok nad 1000 m.n.m. (horské druhy). Vo voľnej prírode sú to liany ťahajúce sa za svetlom niekoľko metrov do korún stromov. V umelej kultúre však dosahujú oveľa menšie rozmery, ale stále nie zanedbateľné. Pasce (krčahy) vyrastajú na konci predĺženej časti listu a dosahujú veľkosť pár centimetrov až niekoľko desiatok centimetrov (30-50 cm). Korysťami sa stávajú drobné živočíchy od mravcov až po malé hlodavce (ale to až pri spomínaných 30-50 cm krčahoch). Korisť sa dostane na kraj pasce-otvoru a pri pokuse dostať sa bližšie k nektáru na spodnej strane striešky padá do útrob krčahu, kde sa topí v tráviacej tekutine a cesta späť neexistuje, pretože steny pasce (krčahu) sú dokonale hladké.
Čo potrebuje pre pestovanie? Substrát: musí byť predovšetkým veľmi vzdušný, zmes: hrubá vláknitá rašelina, kôra, rašeliník, polystyrén (prípadne kúsky molitanu a drevené uhlie). Rasliny dobre rastú pri dostatku rozptýleného svetla, preto rastliny umiestňujeme na južnú prípadne juhozápadnú stranu, poprípade ich môžeme pestovať aj pod umelým osvetlením (min. 10 hodín denne). Niektoré druhy znesú aj polotieň. Nížinné druhy potrebujú:  celoročná teplota 27-35°C, horské druhy - teplota do 25-27°C s pravidelnými nočnými poklesmi na 10-18°C a vlhkosť vzduchu: vysoká 70-90%, výborne znášajú rosenie (ale nikdy nerosíme rozpálené listy počas slnečných letných dní). Uprednostňujeme zalievanie zhora mäkkou vodou v čase, keď už je substrát mierne preschnutý. Snažíme sa, aby nikdy úplne nevyschol! Trvalo vo vode môžu stáť rastliny s vyššími kvetináčmi a s dostatočnou drenážou na dne.


Nepenthes (krčiažnik)

Rozdelenie druhov

horské:
N. bongso
N. faizaliana
N. gracillima
N. lowii
N. macrophylla
N. ovata
N. rajah
N. ramispina
N. sybuyanensis
N. stenophylla
nížinné:
N. ampullaria
N. anamensis
N. bicalcarata
N. gracilis
N. madagascariensis
N. mirabilis
N. rafflesiana
prechodové:
N. alata
N. carunculata
N. khasiana
N. maxima
N. truncata








  
























































 Vtáčia záhrada

Vtáčia záhrada ako pomenovanie typu alebo vzoru úpravy záhrady v slovenskej odbornej literatúre neexistuje a nie je používané na rozdiel od iných záhrad určených špecificky pre nejaké použitie. Napriek tomu sú už oddávna určené niektoré prvky v záhrade pre vtáky, ako kŕmidlá, búdky, niektoré druhy drevín ponechané pre potravu vtákom, najnovšie aj vtáčie kúpalisko a pítka. To je urobené s ohľadom na pozorovateľa, ktorý je potešený pohľadom na šantenie sýkoriek a rád počuje spev drozdov. Napríklad v Anglicku sú také úpravy častejšie a Gertrude Jekyll v knihe Farby v kvetinovej záhrade o takej časti záhrady, alebo záhradnej úprave píše: ... je dobré, aby to do voľného priestoru boli vysadených ovocie divokejšieho charakteru, široko rozšírené mišpule a dule, niektoré z najviac pôvabných malých britských stromov, ako žeriavy, ringloty, myrobalnu, plánky a ich príbuzní, pre plody k žatve nikomu inému než vtákom a tiež pre pohľad botanikov. Krásne dreviny s kvetmi ako má horský jaseň, divoké čerešne, trnky a veľkoplodý hloh, vtáčnik, cezmína a muchovník. Uvedené druhy drevín môžu dobre slúžiť na tento účel aj v SR v 21. storočí. Vo Veľkej Británii aj v 21. storočí obyvatelia zámerne lákajú do záhrad vtáky a upravujú ich ako "vtáčie záhrady".

Máme na konci pozemku takúto "vtáčiu záhradu" vytvorenú so stromami aj višňou s malým umelým bazénikom  s leknami aj s veľkým kríkom cezmíny.






















Cezmína