wz


Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov.
 
 
 [Späť | Obnoviť | Dopredu]
 

Na tomto svete nič nie je zadarmo!
Tak, ako je kráľovnou kvetov ŠÍPOVÁ RUŽA, kráľom divej zveri LEV, kráľom operených dravcov OROL SKALNÝ, tak kráľom nádherných operencov pri zemi je KRÁĽ PÁV.

 

Tak, ako je kráľovnou kvetov ŠÍPOVÁ RUŽA, kráľom divej zveri LEV, kráľom operených dravcov OROL SKALNÝ, tak kráľom nádherných operencov pri zemi je KRÁĽ PÁV.

Pávy (Pavo cristatus) – poznali západné civilizácie už od úsvitu dejín, kedy ich z Východu privážali do Egypta lode Feníčanov ako vyhľadávaný a cenný výmenný tovar. V starých dokumentoch sa páv spája často s “kráľovským”. Bol zasvätený bohyni Hére, „oči“ na farebnom chvoste páva sa v klasickej mytológii považovali za symbol bdelosti. Pávie pero bolo práve preto symbolom bohyne Héry a naznačovalo, že používala všemožné spôsoby, aby bola Diovi neustále za pätami, aby “videla”, či jej náhodou nezahýba s inou bohyňou alebo krásnou pozemskou devou. V hinduizme na ňom jazdí bohyňa Lakšmí a spájajú sa s ním Brahma, karma a Sarasvátí. Predstavuje slnko, mesiac a hviezdy a Koleso života. V Tibete, je páv ostražitým spoločníkom Amitábhu (Buddha neobmedzeného svetla). V budhizme je pávie pero aj znakom diamantovej cesty ako symbol vtáka, ktorý dokáže stráviť aj rôzne jedovaté rastliny. V starovekých kultúrach Ďalekého východu a v antickom Grécku mu nádherný chvost dodáva kráľovskú symboliku, ale aj symboliku slnka (najmä v Perzii, kde vládcovia sedávali na klenotmi vykladanom „pávom tróne“). V Iráne a Číne sa páv tešil veľkej popularite a objavoval sa ako hrdina mnohých legiend a stal sa symbolom dynastie Ming (1368 – 1644). Za jeden z najvýznamnejších príkladov bohatstva Indie sa považoval Páví trón. Bol vysádzaný množstvom diamantov a údajne v ňom bolo osadených 108 rubínov a 116 smaragdov. Na baldachýne bol zlatý páv,
podľa ktorého bol trón aj pomenovaný. Trón bol obyčajne rozložený a skladali ho iba pri dôležitých ceremoniáloch.

V hinduizme, ale aj jedno talianske príslovie hovorí, že páv má šat anjela, hlas diabla a krok zlodeja. Napríklad turecký kmeň Ježidov má náboženstvo, v ktorom sa mieša židovstvo,  zoroastrismus, kresťanstvo a islam. Boh je pre Ježidov iba stvoriteľom sveta, vykonávateľom božej vôle je Melek Taus (“Anjel Páv”), boh vo vtáčej podobe. V Japonsku a Číne je zasvätený bohyni milosrdnosti Kuan Jin, ktorá jeho perami požehnáva svet. V Číne jeho chvost predstavoval nebeskú klenbu a “oči” na chvoste predstavovali hviezdy. Ku tomu oči na pávom chvoste predstavujú aj vševidiace božské oko alebo aj oko nášho srdca. Keďže páv zhadzuje svoje nádherné perá a narastú mu nové, predstavuje  nesmrteľnosť, večnosť, sebaobnovu. O pávoch sa navyše hovorí, keď zomrie jeho partner, zomrie aj on s ním – preto je symbolom trvalého vzťahu a vernosti až po hrob.

O ich rozšírenie v Stredomorí sa zaslúžil Alexander Veľký, ktorý si ich pri svojich ťaženiach do Indie obľúbil a údajne ich veľké množstvo priviezol aj do Európy. Páv bol oficiálne vyhlásený za národného vtáka Indie, a nie div, veď vyzerá kráľovsky. Možno práve preto sa na opis pyšných ľudí používa výraz „pyšný ako páv“. No páv nie je taký odmeraný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Je ľahké skrotiť ho. V Indii ľudia považujú páva za posvätného, preto ho roľníci v Indii trpia, keď zablúdi na ich obilné polia.

V stredoveku páv symbolizoval vznešenosť, ale tiež pýchu a márnivosť. Z biblických dejín sa dozvedáme, že pávy boli aj medzi hodnotnými vecami, ktoré dovážal kráľ Šalamún. Je zaujímavé predstaviť si, ako si v Šalamúnových kráľovských záhradách vykračujú pávy.  Z úvahy o týchto vtákoch rozhodne vidíme, že existuje inteligentný Tvorca, pri pohľade na tancujúceho páva s oslnivo krásnym chvostom sa človeka zmocňuje úžas, keď si uvedomí, akým vynikajúcim umelcom je Boh, ktorý „stvoril všetko“. Autor kresťanských textov v 2.stor. vykreslil páva ako metaforu ľudskej márnivosti a arogancie, ako tvora povýšeného, ktorý vybočuje z kresťanskej ľudskosti. V kresťanstve je ale zachovaná aj protichodná staršia symbolika páva – páv je i symbolom Kristovho vzkriesenia.

Pávy sa chovali hlavne na mäso, na stoloch panovníkov sa často objavovala pávia pečienka, údajne pre rímskeho cisára pripravovali kuchári pávie jazýčky a mozočky s indickým korením ako vyberanú lahôdku. Jeho mäso bolo pokladané za nezničiteľné a preto sv.Augustín označil páva za symbol zmŕtvychvstania, nesmrteľnosti a nádeje. Aj sv.Barbora drží v ruke pávie pero na niektorých obrazoch.

U nás doma na dedine vraj pávie pero má odraďovať démonov od domu a zároveň priťahuje na domácnosť hromy-blesky a ku tomu aj spory, vraj prináša smolu a je obrazom zlého oka. Doma sme chovali pávov a susedom najviac vadil ich škrekot, keďže aj v noci, keď oni kradli, ich naše pávy škrekotom vyzradili všetkým okolo, lebo ich zobudili a  ďalší susedia išli pozrieť von, čo sa deje. Takže pre susedov boli obrazom zlého oka, lebo kradli kde čo mohli z družstevného poľa a pávy ich škrekotom vyzrádzali. Tak nám pávov otrovili a znovu otec získal ďalší pár a boli nové vajíčka na vyliahnutie a mali sme ďalších pávov spolu s perličkami, kanárikmi v klietkach a zebričkami, pretože páv  predstavuje víťazstvo večného života nad smrťou aj v slovenskej kultúre a verím, že prevažuje nad poverčivým, že páv predstavuje negatívne vlastnosti a priťahuje negatívne sily. Troch pávov otcovi otrovili ?susedia? za môjho detstva aj za detstva našich synov, no namiesto troch vychoval ich otec veľa a daroval svojim kamarátom z iných obcí a miest. 

Čo možno o pávovi povedať?

Jeho majestátny chvost, aristokratické držanie tela a pohľad plný rešpektu a sebavedomia, to je páv so svojim silným čarom, preto má popri ostatných vtákoch špeciálne postavenie ako "Kráľ vtákov". Status kráľa pávovi neprislúcha náhodou, veď korunka, ktorú hrdo nosí na hlave, predstavuje jeho najväčšiu pýchu, hneď po chvoste, ktorý tvorí viac ako 60 percent dĺžky jeho tela. So stiahnutým chvostom dosahuje telo páva okolo 2,5 niekedy až 3 metre z čoho 1,5 metra je samotný páví chvost s očarujúco krásnymi perami plných očí. Je známy svojou pestrou farebnosťou peria, v ktorej dominuje modrá a zelená, no výnimočný nie je ani páv albín, má krásnu snehobielu farbu. Ide síce o genetickú poruchu, no je veľmi populárnou a vyhľadávanou atrakciou obzvlášť pre svadobné páry, teda svadby, kedy sa mladomanželia radi dávajú  zvečniť pred objektívom fotografa či kameramana práve s bielymi pávmi (robila som starejšiu svadieb 13 rokov a bolo "raritou" svadby, ak sa mladomanželia mohli dať vyfotiť s pávmi, čo sa nekonalo často a hlavne nie s bielymi, tých v našom okolí v tom čase nebolo.).
Páv bol od nepamäti vtákom "imidžu",
panovníci  si ním ozdobovali panské parky a záhrady a ich chovatelia tak robia dodnes. Majestátne postavenie pávov dokazuje aj spôsob ich života. Samice si vyberajú samcov na základe nielen kvality pierok, ale aj na základe celkového estetického dojmu. Pávica je prieberčivá, ale má slabosť pre chválenkárov. A tak pohľad na rozprestretý chvost páva, posiaty žiariacimi farebnými okami, ju dokáže priam uchvátiť. Za partnera si zvyčajne vyberie páva s najpôsobivejším chvostom. Najatraktívnejší chválenkár si ju predsa len získa. Najväčší krásavci samci niekedy žijú s viacerými samicami. Hárem nie je v ich životoch nič výnimočné. Vytvorí hárem pozostávajúci až z piatich kúr a v jednom roku sa stane otcom až 25 kureniec.  Pávy sú tvory nie veľmi prispôsobivé, neznesú sa s vtákmi iného druhu, socializujú sa len v rámci druhu, aj keď sú pávy samé o sebe skôr samotárske.
I keď páv vyzerá namyslene, stará sa aj o druhých. Dokáže rýchlo odhaliť nebezpečenstvo, napríklad zakrádajúcu sa šelmu (u nás psa, mačku, kunu) a rozbehne sa lesom s hlasným volaním, ktorým varuje pred hroziacim nebezpečenstvom. Ďalšie samce sa k nemu pripoja. Utekajú jeden za druhým prekvapujúco rýchlo. Kury však neopúšťajú mladé ani v najväčšom nebezpečenstve.

Naše pávy, u rodičov čo sme mali, však boli iné, socializované a žili spolu s perličkami a chovnými domácim sliepkami vo veľkom výbehu. Ten výbeh však bol oddelený samostatne pre sliepky a samostatne pre pávov s perličkami. Mali tak svoje "teritórium" a svoj strom, kde sedávali a svoje výnimočné postavenie si veľmi dobre uvedomovali. Azda na základe onoho uvedomovania si svojho postavenia vo výbehu, vyvinuli si aj zmysel pre pózovanie a predvádzanie sa. Keď som išla ku nim, tak náš krásavec mihom oka dokázal rozprestrieť svoj nádherný chvost a kráčal si tak po prostriedku svojho teritória ako pán kráľ, radosť bola na neho pozerať, ako pózoval zo všetkých strán. Zobal mi z ruky jedlo a mal priamy pohľad, na ktorý sa nedá zabudnúť. Je mi iba ľúto, že vtedy sa tak často nefotilo ako dnes, nemám fotky z pávov môjho detstva a z páva detstva našich synov mám len zopár čiernobielych. Tak aspoň obrázky urobené z foto z internetu sú na stránke a vystihujú ich nádheru a majestátnosť, inšpirovali cez storočia rôznych umelcov aj remeselníkov...
 

Páv detstva našich synov


BÍLY PÁV
Ľubica Adamová Štefaniková


Koukej, takhle se prochází velký pán
Jak jinak, je to starý známý bílý páv
Pyšně chodí v naší zahradě
Nepodlehne on tvé skromné návnadě

Nevidíš, vždyť jsem krásný bílý páv
Jsem ten nejvyšší pán a král
Pyšně on se nadouvá
Z pokory se vyzouvá

I ten jeho zelenkavý kolega
Ze zlosti a ponížení odlétá
Kdo z vás je víc než já, bílý páv
kdo má hezčí a bohatší bílý háv

Krásnou korunu na hlavě mám
Věř, nikomu nic nedám
Ni zrníčko máčku nedám vám
Ani vína laciného neprodám

Jeho družka roní slzy naříká
K svému příteli s otázkou se utíká
Pomoz mi, vždyť ty jsi na řadě
Nevidíš, že pořád sedím na blátě

Co to říkáš, nevidíš, ty kdo jsem já
Nedostaneš věř mi žádnou pomoc u páva
Nepomohl družce ani svému druhovi
Vyhýbá se každý krasavci pávovi

Jenom malá snítka ze země tam trčela
Pokořila ona pána pávů Bělava
Od teď chodí chromý pláče božeká
Křičí prosí neustále naříká

Pomozte mi na nohy vstát přátelé
Slibuji vám od teď bude vesele
Vysmáli se všichni krasavci do očí
Každý teď veř jiným směrem zabočí

Zestárl už starý známý bílý páv
Nechodí už pyšně jako pán a král
Blechy vši a komáři ho sežrali
Jeho skutky žebrákem ho nazvaly

 

Z jeho temnej stránky páv poukazuje na: samoľúbosť a sebazveličovanie, márnivosť, ničím nepodloženú pýchu, hlúposť (uprednostnenie zovňajšku pred vnútornými hodnotami).

Zdroj: http://www.hupka.estranky.sk/clanky/vyznanie-duse-/bily-pav.html

Odkaz: http://seniorka.szm.com/Sucasni-autori.htm

 

Páv sa dnes chová výhradne ako okrasný vták. Poznaný je už dlhé storočia – bol spomínaný v mytológii, poviedkach, poverách, rozprávkach, dôležitú úlohu zohral v legendách a v súčasnosti majú už len okrasný cieľ.
U pávov kohútikov sa až po 3.rokoch vyvinie operenie. Mladým jedincom do 3 rokov nenarastá operenie chvosta. Chvost pozostáva zo 100 – 150 krycích pier, ktoré pávovi vyrastajú na chrbtovej strane, keď ich rozprestrie do polkruhu, tak pevné perie podopiera krídlové perie. Mladé kohútiky (2roky staré) sú schopné párenia, ale nemajú dostatočne vyvinutý chvost a tak ich pávice ťažko prijmú na párenie. Pávice nemajú okrasné perie a v zime ani kohútiky.
Pávice kladú vajíčka približne v 1 roku, ale pre znášku sa začínajú využívať až ako 2 ročné. Chovné pávice znesú 4-8 vajec, na dne hniezda je však najčastejšie 5-6 vajec. Keď hneď vyberieme vajíčka z hniezda, tak nosnica ešte do hniezda nakladie vajíčka. Takto dokážeme dosiahnuť 16-18 vajec od jednej pávice. Existujú však aj pávice, ktoré znesú takto 30 až 35 vajec. Pávice robia hniezda na zemi a znesené vajcia aj vysedia, ale dajú sa aj chovateľsky „vypestovať“. Inkubačná doba je 28 dní - 27 až 30 dní. Chovné pávy nesmú mať krivé a slabé nohy, nesmú byť choré a vyberajú sa jedince vždy s najlepšou a najkrajšou farbou.

 

Znáškové obdobie pávic začína koncom mája až júla. V prirodzenej plemenitbe na jednu nosnicu pripadá 6-10 vajec. Pávica po 2-3 týždňoch opúšťa mláďatá, ktoré ju už potom nepotrebujú. Parametre v odchove treba dodržiavať také isté ako u sliepok. U 1.dňových treba dodržiavať teplotu 35oC a potom postupne znižovať. Keď sa pávy chovajú voľne, vyďobkajú ostatky zo zeme a preto si netreba robiť starosti s pokrytím ich potrieb (živiny), keďže tak vyďobú veľa druhov semien a výrastkov. Páv nie je ochotný presúvať sa na veľké vzdialenosti a na spánok volí vysoké stromy či strechy budov.
Pávy najčastejšie napadajú choroby kureniec a puliky – najčastejšie je u nich napadnuté slepé črevo, zápal pečene a kokcidioza a preto ich treba držať od sliepok ďalej a na miestach, kde boli kurence viac rokov ich neradno dať. U kohútov s dobrým operením je aj dobrá finančná návratnosť. Predávajú ich takmer vždy po pároch. Pávy s vyvinutým perím sa prepravujú so zviazaným chvostom (používa sa vrece).

 

U pávov poznáme 3 druhy:
Pavo cristatus - indický modrý
Pavo muticus - jávsky zelený
Afropavo congeusis - páv z Konga

 

Pavão azul, Pavão-indiano, Pavo cristatus, Aves exóticas, Peacock

http://www.youtube.com/watch?v=5o3m2NCRgCw

Biely +Blauer + Weißer Pfau Pavo Cristatus im Schlosspark Eggenberg Öst

http://www.youtube.com/watch?v=qATEoJfs3Q0
 

Pavo Muticus Muticus

http://www.youtube.com/watch?v=lgKV7xKpagk

Kongo páv Afropavo congensis

http://www.youtube.com/watch?v=wXxvdma5FKM

 

Pavo cristatus - Páv korunkatý

Iné názvy: páv modrý, páv indický, páv obyčajný.

Výskyt: Ázia.
Biotop: horské oblasti, tropické sezónne lesy.
Potrava: všežravce.
Chov: Aj keď pochádzajú z trópov, sú odolné voči našej zime a po celom svete sa chovajú polodivoko vo veľkých záhradách, parkoch a pri vidieckych domoch (chovali sme ich doma vo veľkej záhrade s veľkým dvorom.)

Dĺžka: Sliepka s kuriatkom 180 - 230 cm, vlečka 155 cm, chvost 45 cm ; + 90 – 100 cm.
Hmotnosť: 4 – 6 kg ; + 2,8 – 4 kg.
Pohlavná dospelosť a vyfarbenie: 3. rok, ale perie vlečky kohútov sa vyvíja až do 6. roku; sliepky Rodičovstvo: polygamné.
Znáška: 4 – 8 vajec 70 x 50 mm.
Inkubačná doba: 28 dní.
Krmivo: Kuriatka bielych pávov korunkatých normálne bažantie krmivo dospievajú a vyfarbujú v 2. roku. Odporúčaná veľkosť voliéry: 40 m2.

 

Farebné variácie: Biely páv korunkatý:
Ide o leucizmus: oko je tmavé, ale operenie, koža a jej útvary sú bez pigmentácie. Teda koža je svetloružová, zobák a nohy svetlorohovinové, perie čistobiele. Všetky znaky, inštinkty a správanie ako pri divej (modrej) forme páva korunkatého.

Strakatý páv korunkatý. Ide o čiastočný albinizmus = na pigmentovanom základnom sfarbení (divá modrá forma) sú rovnomerne rozmiestnené miesta bez pigmentácie (straky) – biele perie, svetlorohovinové miesta na nohách a zobáku.

Čiernokrídly páv korunkatý (alebo čiernoramenný). Prvá vzniknutá mutácia. Kohút, na rozdiel od divej formy, nemá vlnkovanie na krídlach. Sú čierne s intenzívnym modrým leskom, aj ručné letky sú čierno tónované. Na chrbte a vlečke je intenzívnejšie zlatobronzové sfarbenie a lýtka sú tmavšie.

Počas posledných dvoch desaťročí vznikli nové mutácie.

Najznámejšia je - kameový – kohút stráca všetku modrú, zelenú a čiernu farbu na perí a sú nahradené pastelovou škoricovohnedou farbou v rôznych odtieňoch. Vlnkovanie na krídlach aj kresba dúhových ôk na nadchvostových krovkách sú zachované.

Existujú ďalšie známe mutácie - strieborný, purpurový, broskyňový,  bronzový, ovsený, opálový, bielooký a v niektorých prípadoch už aj ich kombinácie.

 

Do čeľade bažantovitých vtákov (Phasianidae) zaraďujeme aj tri druhy pávov, z ktorých sa vďaka polodivému chovu v rôznych krajinách páv korunkatý stal jedným z najznámejších a najrozšírenejších vtákov. Pôvodnou domovinou tohto páva sú tropické pralesy a horské lesy v Indii a na Srí Lanke (bola tam moja známa a mala možnosť vidieť aj pávy) do nadmorskej výšky 2000 metrov. Zdržuje sa hlavne v lesoch a v oblastiach s rozptýlenou vegetáciou, ale husto zalesneným miestam sa vyhýba. Typicky sa ozýva svojim prenikavým a ďaleko počuteľným volaním, v hniezdnej sezóne aj v noci. Ráno a popoludní vychádza z úkrytu za potravou alebo za vodou k napájadlám. Cez obedňajšie horúčavy sa schováva v tieni. Čítala som pred časom, že sa pávy stávajú aj korisťou tigrov, najčastejšie pri pití v napájadlách. Keď páv tigra spozoruje, okamžite spustí svoj výstražný krik. Pred nebezpečenstvom najprv uteká do úkrytu, len v núdzi vzlieta. Na niektorých miestach môže byť plachý, ale väčšinou je považovaný za posvätného a je tolerovaný aj v ľudských sídlach.  Žije v polygamných skupinkách, ktoré tvorí jeden samec a 4-5 samíc. Cez deň sa obvykle pohybuje po zemi v blízkom okolí svojho teritória, oddychuje aj nocuje na stromoch. Potravu tvoria rôzne semená, bobule, plody a hmyz a vyhľadáva ju výlučne na zemi v blízkosti hustých porastov, kríkov a stromov.

Po všeobecne známom svadobnom tanci kohút sa spári so samičkou a viac sa už o ňu nestará. Obdobie párenia vrcholí v apríli až máji, kedy samce súperia o samice a počas toku samce rozťahujú do vejárov svoje prekrásne chvostové perá s typickými kovovo sfarbenými „okami“. Ich dĺžka môže byť až 1,5 m. Hniezdo býva umiestnené zvyčajne v hustých kríkoch. (U rodičov hniezdila pávica pod ríbezľami okolo ktorých otec natiahol sieť). Úplnú znášku tvorí 4-8 vajec, po vyliahnutí vychováva mláďatá výlučne samica. Sama si vybuduje hniezdo na zemi v tráve pod kríkom, alebo v núdzi na vyvýšenom mieste. Znáša do neho štyri až osem vajec, ktoré sú krémovohnedé, jemne tmavobodkované. Na znáške sedí 28 dní a aj o kuriatka sa stará sama. Vodí ich za potravou a ochraňuje ich. Rýchlo začínajú lietať. Ostávajú s matkou až do nasledujúceho rozmnožovacieho obdobia, aby sa naučili odolávať nástrahám, ktoré na nich v prírode čakajú. Neskôr, keď kohúty dospejú a dorastú im vlečky, zúčastňujú sa teritoriálnych súperení. (Mali sme doma aj dvoch samčekov pávov a mali rozdelené teritórium a aj svoj hárem a strom, každý osobitne). Pávy sa živia v hniezdnom období prevažne hmyzom a ďalšími bezstavovcami, tiež drobnými stavovcami ako sú gekóny a hady – lovia aj mladé kobry, mimo rozmnožovacej sezóny zas semenami, plodmi, trávou a zelenými časťami rastlín.

 

 

http://free.zoznam.sk/video/Poslusne-pavy

Peacocks Yelling #13

http://www.youtube.com/watch?v=1qY8-HooF9I

 Biely páv korunkatý
U bieleho páva korunkatého ide o leucizmus: oko je tmavé, ale operenie, koža a jej útvary sú bez pigmentácie. Teda koža je svetloružová, zobák a nohy svetlorohovinové, perie čistobiele. Všetky ostatné znaky, inštinkty a správanie sú ako pri modrej forme páva korunkatého. Štruktúra oka na vlečke je viditeľná. Kuriatka sú krémovobiele. Biele operenie sťažuje určenie pohlavia mladých vtákov (pri divej forme: vo veku troch až štyroch mesiacov sa kohútikom objavuje vlnkovanie na krídlach a neskôr modré perie na krku a okrovohnedá farba na ručných letkách). Je potrebné sledovať: hrúbku behákov a ich dĺžku, dĺžku chvosta a všeobecne celkovú veľkosť a hmotnosť. Sliepky sú ľahšie a menšie. Divá forma je dominantná nad bielou.

Zaujímavosťou je, že pri ich skrížení dostaneme štiepiteľné vtáky – divosfarbené s niekoľkými bielymi letkami. Pri krížení týchto štiepiteľných vtákov dostaneme 25% čistobielych, 25% čisto modrých a 50% štiepiteľných. Ak skrížime štiepiteľného vtáka prvej generácie s bielym, dostaneme 50% bielych a 50% modrých.

Strakatý páv korunkatý
Ide o čiastočný albinizmus = na pigmentovanom základnom sfarbení (divá modrá forma) sú rovnomerne rozmiestnené miesta bez pigmentácie tzv.straky – biele perie, svetlorohovinové miesta na nohách a zobáku. (Úplný albinizmus = celé telo bez pigmentácie, čiže aj oko červené). Iné znaky nie sú ovplyvnené a zostávajú ako pri divej forme. Kuriatka sú tiež strakaté.

Táto forma je tiež dominantná nad bielou, takže pri skrížení strakatého s bielym dostaneme len strakaté potomstvo. Pri skrížení modrého a strakatého bude mať potomstvo zredukované a nepravidelné biele znaky (menej pekné).

 Afropavo congeusis - páv z Konga

Paw Kongijski (Afropavo congensis) - Zoo w Łodzi

http://www.youtube.com/watch?v=wXxvdma5FKM

MUTÁCIE:
Čiernokrídly páv korunkatý (alebo čiernoramenný). Prvá vzniknutá mutácia. Kohút, na rozdiel od divej formy, nemá vlnkovanie na krídlach. Sú čierne s intenzívnym modrým leskom, aj ručné letky sú čierno tónované. Na chrbte a vlečke je intenzívnejšie zlatobronzové sfarbenie a lýtka sú tmavšie. Sliepka je svetlejšia ako divá forma. Je krémovobiela so stopami hnedej po tele. Kresba na hlave a krku s medeným a zeleným leskom zostáva zachovaná. Oko je tmavé. Medzi jednotlivými sliepkami sú rozdiely v sfarbení. Niektoré sú tmavšie a majú silnejšie vystúpenú hnedú farbu divej formy, iné sú takmer čisto krémovobiele. Kohúty aj sliepky majú oproti divej forme svetlejšie zobáky a nohy. Kuriatka sa podobajú bielym. Neskôr stmavnú ochranným strakatým sfarbením. Sliepočky potom počas dospievania opäť zosvetlejú. Čiernokrídly x modrý dávajú buď čiernokrídle alebo modré.
Počas posledných dvoch desaťročí vznikli nové mutácie.

Najznámejší je:
kameový – kohút stráca všetku modrú, zelenú a čiernu farbu na perí a sú nahradené pastelovou škoricovohnedou farbou v rôznych odtieňoch. Vlnkovanie na krídlach aj kresba dúhových ôk na nadchvostových krovkách sú zachované.

Ďalšie mutácie sú: purpurový, bronzový, opálový, broskyňový, strieborný, ovsený, bielooký a v niektorých prípadoch už aj ich kombinácie. Očakáva sa nárast vzniku mutácií. Chovajú sa aj medzidruhové krížence s pávom chochlatým Pavo muticus, tzv. spaldingy. Vtáky majú zmiešané znaky obidvoch druhov, ale viac pripomínajú chochlaté pávy. Všeobecne by sa nemalo podporovať takéto konanie hlavne kvôli ohrozenému pávovi chochlatému.
Stav v prírode:
Bežný na väčšine svojho areálu výskytu (LC). Na niektorých miestach sa ale stal lokálnym až vzácnym a v Bangladéši možno aj vyhynutým. Všeobecne je tak široko rozšírený, že sa nikdy neskúmali jeho stavy. Dokonca na niektorých miestach na svete prežívajú zvyšky introdukovaných populácií, keďže sa ako populárny okrasný vták často vysádzal.

 


 Afropavo congeusis - páv konžský

Taxón v check-listoch krajín
Demokratická republika Kongo
Taxonómia Monotypický druh.
Veľkosť Dĺžka: M 64-70 cm, F 60-63 cm.
Hmotnosť : 1,1-1, 3 kg.
Ekológia Monogamný druh žijúci v pralesoch do výšok zhruba 1800 m.n.m. Hniezdom je jamka ukrytá v podraste. Znáša 2-4 vajcia, dĺžka inkubácie je 26-28 dní. Živí sa semenami, plodmi a výhonkami rastlín, loví drobné bezstavovce.

Rozšírenie Demokratická republika Kongo. Význam: Zraniteľný druh (VU).
Páv pralesný patrí medzi tie najtajomnejšie a aj najohrozenejšie pávy sveta. Je to vďaka výskytu v pralese uprostred "kráľovstva" Afriky a vďaka "záhadnému" pôvodu. V čase objavenia však jeho správny pôvod, naznačoval jeho typický páví výzor a to, že má majestátny chochol, trblietavé perie, páví tvar tela a tradičný tok so zdvihnutým chrbtom a rozprestretým vejárom. Bol nazvaný pávom konžským, podľa krajiny jeho výskytu a toto jeho meno sa používa azda vo všetkých jazykoch. U nás dostal meno podľa biotopu a to konžský. Je menší ako ázijské pávy a obrysové perie oboch pohlaví má prevažne voľnú zástavicu. Kohút meria 65 až 70 cm a váži priemerne 1,4 kg. Sliepka meria okolo 60 cm a jej hmotnosť je asi 1,1 kg. Samec je prevažne čierny s modrofialovým leskom na krku, prsiach a bronzovozeleným leskom na chrbte a krídlach. Krídlové a chvostové krovky majú lesklé zelené a modré rozstrapkané lemy. Chvostové krovky len čiastočne presahujú chvost. Tiež sa uplatňujú v toku, ako u ázijských pávov. Na hlave má štetinový, asi 10 cm dlhý a dopredu smerujúci biely chochol a za ním sú kratšie čierne pierka. Na krku má červenú holú kožu, ktorá sa v toku zväčšuje. Oko je tmavohnedé, zobák tmavosivý so svetlou špičkou, nohy sivé. Pávia samička má len malý oblúkom dopredu smerujúci, hrdzavohnedý chochol. Tvár, zobák a nohy sú sivé, oko tmavohnedé. Spodná časť tela je hrdzavohnedá, čierno pásikavá. Horná časť tela je čierna s krémovou kresbou v tvare písmena „V“ na perí, so zelenobronzovým lesklým lemovaním a aj tieto perá sú roztapkané.

Plné vyfarbenie a pohlavnú dospelosť dosahujú obidve pohlavia v druhom roku života. Ročné jedince sú matnejšie, majú hnedé odtiene na perí a mláďatá sú hrdzavočierno strakaté a mladé kohútiky sa dajú odlíšiť už vo veku dvoch mesiacov, keď sa im objavujú zelené pierka.
Páv pralesný je plachý a málo videný. Zdržuje sa v hustých porastoch nížinného dažďového pralesa v povodí rieky Kongo v strednej a východnej časti Konžskej demokratickej republiky. Žije v pároch, ale vidieť ho aj v rodinných skupinách. Živí sa červami, mäkkýšmi, hmyzom a jeho larvami, tiež semenami a drobnými plodmi. Na noc vylieta spať do korún stromov. Celkovo sa o jeho zvykoch vie málo, pretože prales je prostredie, v ktorom sa ťažko uskutočňujú terénne výskumy. Takže ani o ich hniezdení sa veľa nevie. Považuje sa za monogamného. Samica znáša vajíčka do plytkej priehlbinky pod stromom, ale podľa skúseností z chovu v zajatí vraj obľubujú hniezda nad zemou. Znášku tvoria 2 – 3 hrdzavohnedé vajcia. Sedí na nich samica, podľa pozorovaní 25 - 28 dní. Samec sa v tej dobe zdržuje v blízkosti, ale vajcia nezohrieva. Vyliahnuté kuriatka do dvoch dní ostávajú na hniezde. Potom hniezdo opúšťajú a vodia ich obidvaja rodičia. Na noc alebo odpočinok ich berú pod svoje krídla. Asi vo veku 7 dní začínajú poletovať a spia na nízkych stromoch pod krídlami rodičov. Asi o mesiac spia už mimo ochrany krídel svojich rodičov.
Ide azda o jedného z najvzácnejších vtákov sveta, ich chovu sa venujú prevažne len zoologické záhrady. Vyžaduje priestrannú a vykurovanú voliéru s kontrolou vlhkosti vzduchu. Chová sa v pároch, lebo keď sa mu privedie do voliery viac samíc, uprednostňuje jednu a tá potom odháňa ostatné samice. Samice môžu zniesť dve až päť znášok do roka. Mladé páviky sa v prvom týždni života živia takmer výhradne hmyzom a čoskoro začínajú lietať. Sliepky dospievajú v prvom roku, kohúty asi v osemnástich mesiacoch, aj keď operenie sa obidvom pohlaviam vyfarbuje až do druhého roku.
Vzhľadom k faktu, že žije v neprístupných pralesoch, sú ťažkosti uskutočniť podrobný výskum, preto sa o ňom aj menej toho vie. Ako som sa dočítala, tak ich výskyt bol vypracovaný skôr na základe počutia ich hlasových prejavov a záznamov o ulovených jedincoch, ako na základe pozorovaní živých pávov. Ako dobre vieme, tak v pralesoch sa "veselo" klčujú stromy a robia sa hrubé zásahy do porastov kvôli ťažbe nerastov, dreva a poľnohospodárskej pôde. Páv však k svojmu životu potrebuje hlavne nerušené lesy a tak "civilizačná nenažranosť" môže mať nie dobrý dopad na jeho populáciu. Okrem toho ho domorodci ešte stále lovia, aj keď je uctievaný. Hlad je silnejší ako uctievanie...

EL BAILE DEL PAVO REAL BLANCO P Y J

http://www.youtube.com/watch?v=Et6KXkUjTSk

Peacocks Mating

http://www.youtube.com/watch?v=I32e9LnqGKI


pied peacock

http://www.youtube.com/watch?v=jMo8uy1j_1w

 

Peacock dancing including a rare White

http://www.youtube.com/watch?v=FVxnYfaRWls

 Páv chochlatý Pavo muticus
Linnaeus 1776


Naozaj dosť smutný osud postihol tohto najelegantnejšieho vtáka. Kedysi bol jedným z najviac pozorovaných bažantovitých vtákov v Ázii a v súčasnosti je väčšinou len jeho lokálny výskyt. Vymizol z malajského polostrova, južnej Číny, Bangladéša a juhovýchodnej Indie. A čo ho v uvedených zemiach najviac ohrozuje? Tak to je najmä nadmerný lov kvôli mäsu a dekoratívnemu periu. Voľakedy dávno boli pávie pečienky a mozočky iba na cisárskych dvoroch ako lahodná pochúťka a dnes sú títo krásavci ohrozeným druhom, loví kto chce a kedy chce a mnohí beztrestne a to najmä pre mäso a perie, aj keď majú možnosť chovať na mäso chovné domáce sliepky a kohútov.Iné mená: páv zelený, zelenokrký páv, šupinatý páv, barmský páv.
Poddruhy a výskyt: jávsky Pavo muticus muticus – žije na Jáve.
indočínsky P. m. imperator – južná Čína, Vietnam, severné Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodža.
barmský-P.m.spicifer–severozápadné Mjanmarsko (možno už aj vyhynutý), juhovýchodný Ásam.
Dĺžka: do 300 cm (vlečka okolo 150 cm); 100 – 110 cm.
Hmotnosť: 4 – 5 kg; okolo 1,2 kg.
Odporúčaná veľkosť voliéry: 40 m².
Vyskytuje sa v povodí riek v lesoch a v priľahlých otvorených oblastiach vo výške okolo 1000 m n. m.
Je o niečo väčší, ale ľahší ako páv korunkatý. Má vzpriamenejšie držanie tela, dlhšie nohy a chochol. Podobný je ako páv korunkatý, no je oveľa viac plachý. Dá sa však lokalizovať podľa volania. Samec žije s niekoľkými sliepkami v polygamii. Sliepka znáša do plytkej priehlbiny na zemi 3 – 6 vajec, ktoré sú krémovohnedé, podobné vajciam páva korunkatého, ale o čosi väčšie. Na znáške sedí 28 dní. Potrava je rovnaká ako u páva korunkatého.
Páví kohút je prevažne zelenolesklý. Na hlave má vysoký chochol z peria s úplnou zástavicou. Na tvári má podobné pásy holej kože ako páv korunkatý. Koža má však modrú farbu a pásiky sú za okom spojené a pod spodným pásom je ďalší oranžovožltý pás, prechádzajúci cez ušnicu. Chrbát a vlečka ako pri pávovi korunkatom. Krídla má čierne s modrozeleným leskom. Ručné letky má ako páv korunkatý. Lýtka a spodná časť tela sú tmavé. Nohy a zobák sivé, oko hnedé. Medzi poddruhmi sú malé rozdiely: muticus je spomedzi všetkých troch najjasnejšie zelený s modrozelenými lesklými krídlovými krovkami; spicifer je oveľa tmavší a má viac modrej na perí ako muticus a imperator; imperator je podobný muticusovi, ale dá sa odlíšiť podľa toho, že má tmavšie slabiny, čiže boky, brucho a predlakťové letky a ku tomu aj svetlejšiu kožu na tvári.
Pávice na rozdiel od sliepok páva korunkatého nie sú tak výrazne odlišné od kohútov. Sfarbením sa podobajú, ale sú matnejšie a nemajú predĺžené nadchvostové krovky. Tie ich sú krátke a bez ôk a vzrastom sú menšie, majú nižšiu hmotnosť. Mláďa sa podobá na sliepku, ale je oveľa matnejšie a má niekoľko bielych pier.
Kohútom sa po prvom pŕchnutí ručné letky zafarbujú do hneda a ich pohlavná dospelosť a vyfarbenie je na 3. rok, avšak dvojročné sliepky môžu niesť oplodnené vajcia, ak sa chovajú so staršími kohútmi. Pávice znášajú 4 – 6 vajec a sedia na nich 28 dní.
Ich kuriatka rýchlo rastú a vo veku dvoch týždňov dokážu už lietať na dosť veľké vzdialenosti. Pávov kŕmime tak, ako pávie bažanty. Páv chochlatý je menej často chovaný páv, pretože nie je otužilý a keďže je to veľký vták, ktorý potrebuje veľký priestor, tak náklady na vykurovanie veľkých voliér sú vysoké. Preto sa viac chová v ZOO a tam ho aj možno najčastejšie vidieť. V podstate je chov a ošetrovanie rovnaké ako pri pávovi korunkatom, ale na rozdiel od neho, môžu byť kohúty útočnejšie aj voči svojmu chovateľovi.
Okrem uvedeného chovajú sa aj medzidruhové krížence s pávom korunkatým, tzv. spaldingy. Vzhľadom však viac pripomínajú páva chochlatého. Páv chochlatý je ohrozeným druhom. Najviac je chovaný v Thajsku. V Európe sú dosť pokrížené.

 

JAVA GREEN PEACOCK OF SYED OVAIS BILGRAMI

http://www.youtube.com/watch?v=ojnf6sc3X0w

Páv modrý

Pyšný páv

http://www.youtube.com/watch?v=Ts83zBMRCaQ

Môj film.wmv - Pán Páv

http://www.youtube.com/watch?v=UJjJTqBhMsY

PEACOCKS & PEAHENS

http://www.youtube.com/watch?v=bAjwE5L5hd0

Make Peacock spread his feather!!!

http://www.youtube.com/watch?v=pss5eunILoc

Nature and Trees Birds - Peacocks & Peahens In The Wild

http://www.youtube.com/watch?v=D-37QIvzkIg

Nádherný páv - Beautiful peacock

http://www.youtube.com/watch?v=336581ZBMT8

Screaming Peacock

http://www.youtube.com/watch?v=OzWJuqG2F3Y

PAON QUI FAIT LA ROUE- PARC FLORAL DE VINCENNES,

VENDREDI 1ER JUILLET 2011

http://www.youtube.com/watch?v=RkQzmfHp3yo

Peacocks versus Dog

http://www.youtube.com/watch?v=eG5OhwNhzok
 

White Peacock (Prague)

http://www.youtube.com/watch?v=fn2PmEfAghY
 

 

 

Baby Peacocks on Day One of Life!

http://www.youtube.com/watch?v=hYaVTCWzp8I

Peacock and Dog

http://www.youtube.com/watch?v=bsdk1_oMaIg

Павлин распускает хвост

http://www.youtube.com/watch?v=0hbuTYN6EFQ

Кормление павлина булкой в заповеднике

http://www.youtube.com/watch?v=1im0Ek3uzBg

páslo dívča páva

http://www.youtube.com/watch?v=KGTdgggwiYw

Hej páva

http://www.youtube.com/watch?v=CV7OoqnIKS0

White peacock in love ...

http://www.youtube.com/watch?v=vR6gVWPke1Q

 

 

 


Pavo muticus imperator from Northern Cambodia

http://www.youtube.com/watch?v=isuJuqvssMU

Pavo muticus who's the boss here Baluran National Park Java Indonesia

http://www.youtube.com/watch?v=HWMiDaixD8U

 

http://www.bazanty.szm.sk/pavkorun.htm

Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu


by Cezmín Slovakia 2006 (doplnené a prerobené 19.9.2013) http://cezmin.wz.cz