wz


Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov.
 
 
 [Späť | Obnoviť | Dopredu]
 

Na tomto svete nič nie je zadarmo!
Einsteinovo heslo znie: "Nie všetko, čo počítame, sa dá spočítať (hodnota),  nie všetko čo spočítame, sa počíta (cena). Čo je pre jedného drahé, je pre iného lacné, čo je pre niekoho dostupné (zdravie), je pre iných nedostupné (napr. nevyliečiteľná choroba)".  V hodnote a cene je veľký rozdiel, preto si význam, pojem  a obsah neradno mýliť.

Vlčí mák.wmv

http://www.youtube.com/watch?v=N9jgNoj-wSQ
 

 

Top 30 krásnych, ale

jedovatých

kvetov

sveta

 Tu sú:
Datura
Opium
Azaleas
Conium
Digitalis
Grevillea
Henbane
Milkweeds
Bloodroot
Sweet pea
Aconitum
Centaurea

Milkweeds
Apocynum
Pokeweeds
Brugmansia
Ranunculus
Duranta erecta
Rhododendron
Baptisia australis
Nerium oleander
Atropa belladona
Euphorbia lathyris
Silybum marianum
Echium plantagineum
Delphinium or Larkspur
Scotch Broom/Cytisus scoparius
Lily of the valley or Convallaria majalis
Blue cohosh or Caulophyllum thalictroide
Yellow Jasmine or Gelsemium sempervirens

 

 

MAK - Papaver

 


 

Ako takmer každý rok, tak aj tento rok manžel dopestoval aj jednu metrovú hriadku maku, čo predstavuje dva 7 dcl poháre čistého domáceho maku, čo nám stačí na celý rok.

Poznáte ten pocit blaha, keď si dáte niečo do úst na čo máte chuť?
Krajina môjho detstva bola ovenčená prirodzenými produktami, ktoré sme si dorábali vlastnoručne na humne, v záhrade a na poli. Čas sadenia a siatia bol vždy slávnostnou chvíľou, kedy sme sa museli aj pomodliť za dobrú úrodu. Mak sa vždy sial s repou, aby bolo vidieť riadky a tak keď bola repa, vždy boli aj krásne zakvitnuté maky. Semená maku sme siali do zeme včasne na jar, ale až vtedy, keď bola vrchná pôda trochu presušená. Najneskôr sa sial v mesiaci apríl. Semená sme siali do vzdialenosti 30-40cm, do hĺbky 1,5 až 2cm. Pre pestovanie maku  sú nevhodné ílovité pôdy a miesta, kde je vysoká hladina spodnej vody. Takže najlepšou predplodinou na pestovanie maku sú buď strukoviny alebo okopaniny, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom. Neskôr sa podmienky pre úspešné pestovanie maku obrátia, od kvitnutia až po zrelosť makovíc je najvhodnejšie teplé a suché počasie, s dostatkom slnka, lebo svetlo podporuje rast semien. Počas celého vegetačného obdobia rastlinky maku najprv plečkujeme medzi riadkami, potom pretŕhame, okopávame a odstraňujeme z jej blízkosti burinu.

A to bola blaženosť, keď som si mohla ešte na koreni olúpnuť makovicu a z nej si nasypať mak do úst, nebol ešte suchý, mal vynikajúcu arómu a chuť. Že som potom mala bodkované makové zuby mi nevadilo. No mojou záľubou bolo takto si pomaškrtiť na čerstvom maku pri pasení kôz. No veruže som si znovu na to spomenula aj tento rok a zášla do záhrady a znova si pomaškrtila až na to, že už nemám bodky makové na zuboch, zuby sú už "fuč!" No mak má stále tú fajne arómu a aj chutí tak, ako mi chutil v detstve.


Čo ešte možno povedať o maku?

 

 

Iste každý z Vás pozná starogrécku a niečo vie aj o bohyni noci, matke NYX, ktorá je zobrazovaná s roztiahnutými čiernymi krídlami a v každej ruke drží jedno dieťa. Tým bielym bol boh HYPNOS a tým čiernym bol Thanatos. Boh Hypnós je starogrécky boh spánku a jeho brat Thanatus bohom smrti. A rod pokračuje ďalej, Hypnos mal syna Morfeusa, boha snov a ten je zobrazovaný ako boh ovenčený makovicami. Pozrite si knihy starogréckych bájí a rôzne kultúrne pamiatky starého Grécka v Múzeách, ktoré nájdete aj na internete.

Staroveké Théby takisto poznáte a od tohto názvu bolo pomenované aj ópium ako thebaicum, ktoré sa v starovekom Grécku používalo ako liek a hlavne pri rituáloch posväcovania chrámov posvätným dymom tzv.odymovaním, pri veštení v starých veštiarňach, rôznych mystériách a na starú kultúra hlavne pri panských orgiách a pitkách.
Meno Galenus poznajú všetci čo sa zaoberajú lekárskou vedou (anatómia, fyziológia, patológia, neurológia a farmakológia), históriou (lekár niekoľkých cisárov) a filozofiou a logikou. Kto z lekárov by nepoznal jeho výrok: "Najlepší lekár je tiež filozof". Galenus vo svojom diele opísal ópium z maku za najsilnejší zo všetkých dovtedy známych liekov, ktorý je ale i veľmi nebezpečný a pri predávkovaní môže spôsobiť aj smrť. Mnohé z Galenových prác sú zahrnuté v "Tezauru linguae Graecae"  , digitálne knižnice gréckej literatúry, zahájená v roku 1972. Ďalším užitočným zdrojom je moderný francúzsky Bibliothèque de interuniversitaire medicína (BIUM) .
Takže mak je stará kultúrna rastlina a využíva sa už niekoľko tisíc rokov pred Kristom. Niektoré civilizácie, ako napr. Egypťania, využívali ópium ako sedatívum. Asi tak okolo 9. storočia sa mak dostal z oblasti Perzie aj na územie Číny, kde sa neskoršie, približne v 18. storočí, stalo ópium významnou silou ovplyvňujúcou spoločnosť a to vďaka Britom, ktorí viedli kvôli opiu tri ópiové vojny (1839-42 , 1856-58 , 1859-60) a vyhrali ich, čím si zabezpečili zisky. Ópiom podľa Plínia sa v Ríme liečila elefantiáza, pečeňové problémy, uštipnutie škorpiónom a epilepsia. Moslimský očný lekár Jesus Haly (10. storočie, zomrel v roku 1010)) používal na ukľudňovanie pacientov pred operáciou šedého zákalu makový sirup.
V stredoveku sa mak siaty pestoval na základe inštrukcií Karola Veľkého ako záhradná rastlina. Mak siaty je bohatým zdrojom vápnika (obsahuje ho 12 násobne viacej, ako kravské mlieko), ale aj iných minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín. 100 gramov zrelého maku siateho obsahuje: 41,56 g tukov, 28,13 g sacharidov, 17,99 g bielkovín, 19, 5g vlákniny, minerály a vitamíny.
 

Mak siaty (Papaver somniferum)

Mak na Slovensku a v Českej republike

Na území dnešnej Českej a aj Slovenskej republiky sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia po katastrofálnych škodách na olivových plantážach v južnom Francúzsku. V roku 1896 sa mak pestoval na ploche 1 772 ha s priemerným výnosom 0,71 t/ha, najviac v stredných Čechách okolo Prahy a v okolí Tábora a Čáslavi. Do roku 1946 vzrástla plocha, na ktorej sa mak pestoval, na 31 000 ha a od tej doby postupne klesala na menej než 8 000 v roku 1989, potom začala prudko vzrastať až k 30 000 ha v roku 1994. Ďalší prudký skok nasledoval po roku 2004 (hektárové výnosy 0,9 t/ha) a v roku 2007 bolo makom osiatych temer 60 000 ha (0,58 t/ha). Pestovanie maku postupne nahradilo plodiny regulované EÚ, ako je cukrová repa.
Medzi odrody vyšľachtené na českom území patrí Azur (pestovaný počas rokov 1928 – 73), Hanácký modrý (1934 – 80) a Amarin (1975).
Podľa zákona 167/1998 Zb. o návykových látkach je zakázané z maku získavať ópium (§ 15) a pestovanie maku na výmere väčšej než 100 m2 podlieha ohlasovacej povinnosti (§ 29).
Takmer všetka produkcia je určená pre potravinárstvo, makovina (makovica) sa využíva vo farmácii. Mak sa široko používa predovšetkým pri príprave makového pečiva. Viac než 4/5 produkcie je exportovanej, predovšetkým do slovanských krajín, kde je mak tradičnou pochúťkou. V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné, pretože sa čiastočne mylne predpokladá, že obsahujú návykové látky (morfín a kodeín).

V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Českej republike, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo. Nedávny výskum uskutočnený lekárskym tímom fakultnej nemocnice v Plzni však naznačuje, že hodnoty týchto látok v krvi by mohli vo výnimočných prípadoch dosiahnuť hodnoty, ktoré síce k navodeniu euforického stavu ešte nevedú, ale mohli by postihnúť reakčnú rýchlosť vodiča. Pri hodnotení policajnou hliadkou by veľkých pojedačov makových koláčov preto mohlo čakať aj obvinenie z riadenia pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Pri zbere maku je nutné klásť dôraz na zrelosť semena. Nedozreté semeno maku môže obsahovať viacej kodeínu, ktorý má sedatívne
účinky. Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Mak_siaty

 

 

 Zaujal ma článok o maku v ČR pod týmto názvom...

Na polích ubývá máku kvůli dovozům technického máku

 


Osevní plochy máku v Česku v posledních letech výrazně klesají. Zatímco v roce 2008 se tato plodina v tuzemsku pěstovala takřka na 70.000 hektarech, letos její osevní plocha činila již jen 18.363 hektarů. Hlavním důvodem poklesu jsou dovozy levného nepotravinářského makového semene. To kvůli nízké ceně některé firmy dováží do ČR a přimíchávají ho do potravinářské produkce. Ministerstvo zemědělství
chce proto pravidla pro uvádění potravinářského máku na trh zpřísnit, uvedlo dnes na tiskové konferenci.
Mák odchází z českých polí, což je hrozná škoda," uvedl prezident Agrární komory Jan Veleba, podle něhož na úkor této v českých zemích po staletí pěstované plodiny dále rostou plochy řepkových a obilných polí, což není dobře.
Pokles osevních ploch potvrzuje jednatel jednoho z největších tuzemských pěstitelů máku, společnosti Lupofyt z Chřášťan na Rakovnicku, Jaroslav Mikoláš. "My jsme pěstovali i 400 hektarů máku, v letošním roce máme už jen 160 hektarů," poznamenal. Levné dovozy odpadů farmaceutického průmyslu podle něj sráží výkupní ceny suroviny. Následné vývozy směsí technického a potravinářského máku však hlavně poškozují jméno českého máku v zahraničí. Tuzemští pěstitelé jsou přitom závislí na vývozech, více než 90 procent plodiny se ze země vyváží.Do Česka dovážené technické máky jsou odpadem z farmaceutické výroby a nejsou určeny pro kulinární účely. Takto získané semeno nemá chuťové vlastnosti potravinářského máku. Navíc je jako odpad vždy levnější než potravinářský mák. Ekonomika pěstování technických odrůd totiž stojí na ceně izolovaných morfinových alkaloidů používaných k výrobě léčiv.Zatímco náklady na produkci jednoho kilogramu makového semene přesahují i u těch nejlepších tuzemských pěstitelů 20 korun, technický mák kupují dovozci běžně za 13 až 17 korun. Je však znám i případ při němž stál mák dovezený ze Slovenska jen necelé čtyři koruny.
"Pro to, aby se udržela i kvalita potravinářského máku uváděného do oběhu, připravilo ministerstvo zemědělství novelizaci legislativy, ve které bude stanoven nejvyšší obsah morfinu v semeni máku na 25 mg/kg máku," řekl ČTK mluvčí ministerstva Jan Žáček. Pokud bude legislativní proces bez komplikací, mohla by nová legislativa začít platit od příštího roku.
Zatímco v roce 2009 dosahovaly dovozy technického máku do Česka 1672 tun, loni to bylo již 4300 tun. Největším dovozcem byla loni Austrálie před Španělskem. Jenom během letošního ledna a února to bylo 1400 tun. Na vývoz směřuje převážná většina v tuzemsku vypěstovaného máku. Loni to například bylo 26.000 tun z celkem vypěstovaných 26.350 tun.
Úspěchu českého máku v zahraničí podle odborníků kromě jeho vysoké kvality nahrává fakt, že řada zemí, které byly dříve jeho tradičními pěstiteli, jeho produkci kvůli obavě ze zneužívání máku k výrobě narkotik opustila. Česká republika však až na malé výjimky zatím žádné větší případy zneužívání makoviny nezaznamenala.
Makovina používaná dále pro výrobu léků se z Česka dlouhodobě vyváží. Obsahuje však několikanásobně menší množství morfinu než průmyslové máky určené pro farmacii, a zájem o ni proto klesá.
Podle pěstitelů přes razantní pokles ploch zůstává patrně Česko světovou jedničkou v pěstování potravinářského máku před Tureckem. Podle neoficiálních zdrojů nejvíce máku na světě pěstují v Afghánistánu, tamější produkce je však nelegální a slouží téměř výhradně k výrobě
drog. (zdroj: Finanční noviny)

 

 

 

 

Léto je léto

http://www.youtube.com/watch?v=NhBtvJ6sxf4

Léto jak má být  Karel Zich

http://www.youtube.com/watch?v=deyDuZ4Ojyc

Vlčí máky

http://www.youtube.com/watch?v=Uz7RBo8kQzY

 

Mak vlčí (Papaver rhoeas L.)

Mak vlčí (Papaver rhoeas) je jedovatá liečivá rastlina z čeľade makovité (Papaveraceae).

Ríša: rastliny (Plantae)
Podríša: vyššie rastliny (Cormobionta) krytosemenné (Magnoliophyta)
Trieda: vyššia dvojklíčnolistové (Rosopsida) makotvaré (Papaverales)
Čeľaď: makovité (Papaveraceae)
Rod: mak (Papaver)
binomické meno Papaver rhoeas L.
Mak vlčí (Papaver rhoeas) je známa jednoročná rastlina z čeľade makovité (Papaveraceae).


Mak vlčí vo voľnej prírode
Je to kozmopolitný druh, ktorý sa vyskytuje takmer na celom svete. Pochádza pravdepodobne z Ázijského východného Stredomoria a z priľahlej časti Blízkeho východu. V strednej Európe je archeofyt, ktorý bol zavlečený s obilným osivom už v priebehu neolitu. Hojne rastie ako burina v obilných poliach v
Európe, Severnej Amerike a v Ázii.
Mak vlčí je od 20 do 90 cm vysoká rastlina, ktorá má nápadné kvety zložené zo štyroch veľkých, jasne červených korunných lístkov. Semená má ukryté v 1 až 2 cm veľkých tobolkách, tzv.makovici. Rastie na násypoch, rumoviskách a ako burina na poliach a v záhradách.
Mak vlčí kvitne na Slovensku od mesiaca mája do augusta, v oblastiach s priaznivejšou klímou môže začať kvitnúť až na jeseň. Na pohľad veľmi pekné divé kvietky, ktoré sa už od dávna využívali aj na liečbu pľúcnych chorôb i ako uspávací prostriedok. V stredomorí sa z nich vraj vyrábali aj sirupové nápoje. Listy maku vlčieho sú však  mierne jedovaté a hospodárskym zvieratám, teda aj mojej koze, ktorú som pásavala v detstve, pri ich konzumácii spôsobujú zažívacie ťažkosti. No koza bola ako umelec, dokázala klasy zožrať  a pritom nezjesť aj mak vlčí. Riadne separovala pri pasení a hlavne zabehnutí do poľa so žitom, jačmeňom či ražou...

Divorastúce druhy maku, ako mak poľný (Papaver argemone L.), mak pochybný (Papaver dubium L.) a mak hybridný (Papaver hybridum L.) sú na liečebné účely bezcenné.

 

Zdeněk Svěrák & Jaroslav Uhlíř - Vlčí máky

http://www.youtube.com/watch?v=W1tLIQbpwbY


Kolik v Chrudimi rozkvetlo vlčích máků?/How many red poppys are

http://www.youtube.com/watch?v=w_OkrY90jZk



Milan Chladil - Bylo léto a kvet mák

http://www.youtube.com/watch?v=9H4zbmZDhUI

Vejvodova kapela - Když kvetou máky (polka, Jaromír Vejvoda)

http://www.youtube.com/watch?v=I0RPKj4hYEA

 

John McCrea - In Flanders Fields (Remembrance Tribute)

http://www.youtube.com/watch?v=dQlOKgiO72A

Škodcovia

všetkých druhov maku

 

Krytonos koreňový - Stenocarus ruficornis

 

Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť vysiate porasty. Je to asi 3–3,5 mm veľký chrobák, telo široké a silno vypuklé, hlava s pretiahnutým noscom a lomenými tykadlami. Sfarbenie je sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku je zreteľná biela bodka.
Larva: beznohá s výraznou hlavou (apódna eucephalná), rohlíkovito zahnutá.
Hostiteľskou rastlinou sú všetky druhy pestovaného aj planého maku.

Príznaky, možnosti zámeny
Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny až do veľkosti 4–5 listov. Listy sú silno perforované, poškodená je stonka. Kladením vajíčok je poškodzovaný aj hlavný nerv v liste. Larvy spočiatku poškodzujú listy, ale najväčšie škody spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom – vytváraním chodbičiek a jamiek. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a podhnívajú.
Možnosť zámeny je snáď s poškodením na koreni drôtovcami, pandravami a ďalšími pôdnymi škodcami. Poškodenie týmito škodcami však nebýva tak intenzívne.
Krytonos koreňový prezimuje ako vyliahnutý chrobák. Má jednu generáciu za rok. Nalietavajú do porastov maku ihneď po vzídení od konca apríla. Samičky kladú vajíčka (až 300 vajíčok) do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larva sa kuklí vo vajcovitom hlinenom kokóne v pôde.

Porasty maku siateho môže ohroziť niekoľko hospodársky významných škodcov.

 

Podzemné časti rastlín maku ohrozujú:

larvy kováčikov, drôtovce – čeľaď Elateridae,

larvy chrústov – pandravy – čeľaď Scarabaeidae, a to druhy:

chrúst pagaštanový – Melolontha hippocastani,

chrúst obyčajný – Melolontha melolontha,

chrústik letný – Amphimallon solsticiale.

 

Najvýznamnejším škodcom poškodzujúcim stonky maku je:

hrčiarka byľová – Timaspis papaveris a

bzdôška dvojbodová – Calocoris norvegicus.


Stonky a listy ohrozujú

voška maková (srb. crna repina vaš) – Aphis fabae,

mora gama – Autographa gamma,

mora kapustová – Mamestra brassicae.


Makovice poškodzujú:

krytonos makovicový – Neoglocianus maculaalba,

hrčiarka makovicová – Aylax papaveris,

hrčiarka maková – Aylax minor,

byľomor makový – Dasineura papaveris.


Nadzemné časti mladých vzchádzajúcich rastlín poškodzujú dospelé jedince chrobákov:

atomárie repovej – Atomaria linearis,

nosánika ligurčekového – Otiorrhynchus ligustici, ale najmä imága

krytonosa koreňového – Stenocarus ruficornis.

 

Medzi ďalších významných škodcov patrí

medvedík obyčajný – Gryllotalpa gryllotalpa,

siatica oziminová (srb. ozima sovica) – Agrotis segetum,

siatica výkričníková (srb. usklična sovica) – Agrotis exclamationis,

siatica ypsilonová (srb. sovica ipsilon) – Agrotis ipsilon,
larvy krytonosa koreňového (srb. makov korenov surlaš) – Stenocarus ruficornis.
 

The Green Fields Of France

http://www.youtube.com/watch?v=ntt3wy-L8Ok

A Poppy is to Remember

http://www.youtube.com/watch?v=2J8FIdFDEaw


 


<a href="http://bylinky.czweb.org/" target="_blank"><img src="http://bylinky.czweb.org/Opium_files/mak0011jpg" border="0" alt="Bylinky - Cezmín"></a>




 

Konope šľachtené v rodnej obci
našich synov, v Horných Chlebanoch

Rok 1987 sa stal posledným rokom a tak umieračikom nad cez storočia na Slovensku pestovanej konopy. U nás doma som ju pestoval kvôli semencu pre vtákov, pridávala som semenec do zmesky semien zakúpených v obchode pre vtáctvo. Okrem toho som vždy nechala aj vonku zo päť kusov veľkých konopí, aby stehlíky a čížiky so sýkorkami mali čo zobnúť v krutom zimnom čase.
No konope sa využívali aj na úžitkové účely a to na hrubé konopné plátno, hlavne na konopné plachty do postele na slamený matrac, na ktorom som spávala. U babky Krčmárikovej som si ako decko utkala svoje dve plachty, ktoré mám dodnes. Konope sme
močili pod mostom v potoku neďaleko domu. Potom sme ich mlátili na trlici a česali, napokon priadli, aj kolovrat mám dodnes, hoci je už nefunkčný a nebol môj, ale od gazdovcov, podarovali mi ho. A najväčšia práca a aj najzaujímavejšia bolo tkanie.
My sme doma nemali stav, no už spomínaná babka Krčmáriková ho mala a tkala aj domáce koberce zo starých bavlnených handier.
Ručné práce ma zaujímali od malička a keďže som bola "usilovná", tak ma babka Krčmáriková nechala utkať si, vraj "svadobné posteľné plachty" a je jasné, že mi z tej práce urobila polovicu ona. Pokiaľ viem, nikto u nej, hlavne z detí nemohol tkať, mala som u nej "očko", vraj kvôli tomu, že som moc snaživá a vytrvalá, že idem za svojim snom o plachtách vlastnou prácou a vlastnými rukami utkanými.
Okrem uvedeného, konope slúžili aj ako liek hlavne pri bolestiach kĺbov starej mamky, ktorá si takmer každý večer natierala nohy konopnou masťou a občas si aj čaj z nich varila, vždy vtedy, keď dlho robila na poli a hovorila, že ju bolí nielen telo, ale celý človek, teda aj hlava od páľavy slnka. Na bolesti a uvoľnenie svalstva teda fungovali konope. Taký čaj sa dával aj ťažko chorým na posteli ležiacim, vraj, aby sa im "ľahšie dýchalo", ako to moja stará mama hovorievala.
Takže konope boli u nás pravidelne sadené popri plote, vyrástli do úctyhodnej výšky, lebo sme ich denne polievali, keď bolo sucho. Naťahala som sa z otvorenej studne hákom veľmi veľa vedier vody, no potešením bolo, že sme vždy mali veľké množstvo spevavých vtákov pri dome a stehlíky s čížikmi boli aj doma v klietke počas celého roka, ako aj drozdy. Do zmesy semien som pridával aj semená z bodliakov, ktoré som nazbierala v rukaviciach a doma ich vymlátila. To bolo pre vtáčikov žijúcich vonku. Ku tomu som doniesla aj hlohýň zopár konárov. Kríky mi boli povďačné, lebo som ich presvetlila tým, že som im vysekala zopár konárov z hustej motanice. Vtáčiky sa išli doslova "ubúchať", také robili nálety na náš dvor a nebolo krajšieho, ako ich sledovať cez biele namrznuté kvetinky na okne izby, do ktorých som si vyškrabkala "ďalekohľadový" otvor, ako hodujú na tom, čo som im pripravila a nechýbali ani konope, čo mi už roky chýba pre terajšie nezmyselné zákony. Mala som rada ich rada pre neopakovateľnú vôňu v letnom podvečere na dvore, sediac na brezovej lavici, s ich pekným košatým vzhľadom a stálu prítomnosť spevavcov.

 

Aj keď som sa vydala a presťahovala do Chlebian, sadila som, ako voľakedy u rodičov, konope popri plote a pamätajú si ich aj naši synovia, kúpavali sa v lete neďaleko nich v plechovej vaničke. Dokonca u nás v Chlebanoch sa konope šľachtili na Šľachtiteľskej stanici a tak ženy z dediny chodili konope okopávať a starali sa o ne. Už neviem v ktorom to bolo roku, no prišiel za mnou jeden pán zo stanice, aby som vraj svoje konope vyťala, lebo oni konope šťachtia a z mojich konopí by boli opelené a pokrížilo by sa to, znehodnotila by sa ich práca. Takže mi potom dávali konope pre vtákov oni, no bohužiaľ, len dva krát a potom prestali a tak som si znova zasadila zo semien od rodičov, bolo mi to jedno, lebo nedodržali slovo a nedodávali mi semená pre vtáčikov, ako bolo dohodnuté. No Rastislavická konopa bola vyšľachtená a konali sa v obci aj veľké oslavy z tohto veľkého šľachtiteľského úspechu. Zúčastnila som sa ich. Vyšla aj brožúrka o šľachtení v obci Horné Chlebany, konkrétne aj o rastislavickej konope.

 

 

Ako dlho sú na Slovensku siate konope?
Za čias Habsburgovcov, odbornejšie povedané za čias feudalizmu sa pestovala konopa na celom území Slovenska, dokonca viac ako ľan, iba v severných horských oblastiach sa nepestovala. Ľanové plátno bolo jemnejšie ako konopné, z ľanového plátna sa šili sukne, košele a návlačky na periny, no z konopí sa robili zrebné gate pre chlapov a hlavne posteľné plachty a tie bolo treba v každej, aj tej najchudobnejšej domácnosti. Z konopného plátna sa robili aj plachty na nosenie slamy, trávy, sena a podobne. Takže konope boli u nás "od nepamäti!" Stará mama hovorila, že konope boli aj v čase, keď nás napádali Turci, o čom jej stará mama rozprávala, ako tkala výbavu pre svoju dcéru a doniesla sa jej správa, že nás napadli Turci. Že jej stará mama skryla svoje plachty a aj riady a iné veci neďaleko ovčiarne v šišovskom háji, kde jej muž pásol počas leta ovce. Tam mali vyrytú pivnicu, ďalej od košiara a tak zachránila pred Turkami posteľné prádlo čo bolo do výbavy pre jej dcéru.
Pred 150 rokmi zaberala technická konopa siata na Slovensku viac ako 20 tisíc hektárov ornej pôdy. Konopárstvo v (ČSSR) Československej socialistickej republike bolo sústredené hlavne na Slovensku (až 75 % osevnej plochy v ČSSR), kde pestovanie tejto rastliny malo cez stáročia dlhodobú tradíciu. Osevná plocha postupne klesala
z 20.243,4 ha v rokoch 1869 až 1870
na 10.350 ha v rokoch 1899 až 1900,
7.611 ha v roku 1920,
5.833 ha v roku 1933 a
5.548 ha v rokoch 1934 až 1938.
Po roku 1945 pestovanie konopy siatej v malovýrobe takmer úplne zaniklo. Pestovala sa už len pre potreby novovybudovaných priemyselných kapacít, čo zapríčinilo jej mierne rozšírenie. Osevná plocha konopy siatej dosiahla
v roku 1955 až 8.977 ha, odvtedy postupne opäť klesala
na 6.668 ha v roku 1960,
5.053 ha v roku 1965, až napokon v roku
1969 klesla pod 2.000 ha.
V roku 1975 sa pestovala konopa na vlákno už len
na 1.819 ha a na semeno na 256 ha.
Od roku 1971 ju pestovali výlučne už len v Západoslovenskom kraji a teda aj u nás v Horných Chlebanoch.
Zmechanizovali sa zberové práce a priemerné hektárové výnosy vzrástli
z 3,4 tony z hektára v rokoch 1934 až 1938
na 7,6 tony z hektára v roku 1973.
Poddruhom priemyselnej rastliny konopy je na Slovensku a aj inde najznámejšia práve Rastislavická konopa vyšľachtená v Rastislaviciach a v Horných Chlebanoch. Z polí takmer úplne vymizla v roku 1987.

 

Prečo sa tak stalo?
Pomalý rozvoj spracovateľského priemyslu a nahradzovanie konopy siatej inými, lacnejšími surovinami viedli k postupnému úpadku jej pestovania.
Je mi ľúto, že sa už nerobia plachty z konopného plátna, pretože tie dokážu prežiť aj dve generácie!!! Kúpim si dnes posteľnú plachtu a za dva mesiace ju môžem vyhodiť, je to ako "fluspapier" riedke, tenké.
Západniarska nekultúra a konzumný život, zneužívanie darov prírody priviedlo dnešok do úpadku a k nezmyselným zákonom a to zákazu pestovania konopy. Už sa popri plote nenachádzajú u nás doma a tradícia domáceho tkania zaniká. Mnohé deti sa flákajú po uliciach, drogujú, fetujú, sú rozpustilé, vulgárne, nie mravné a nevedia si nájsť žiadnu náplň svojho osobného voľna.

 

 

Matka sa mi nikdy nestarala o žiadny denný program pre nejakú zábavu, zato som mala v domácnosti pravidelné každodenné povinnosti, ktoré som si musela plniť a ku tomu pasenie kôz, husí, u susedov aj kráv a prinesenie za batoh nakosenej trávy a na jar pre kuriatka kačičky s húskami za kôš žihľavy. Nebolo času na nejakú nudu, ako dnes vidieť unudené "tváre" detí. A popritom sa aj učiť do školy a písať domáce úlohy. Každý doma musel vedieť aké má povinnosti a tie aj musel plniť a bez papuľovania a sprostých rečí. A musel poznať aj hranicu odkiaľ pokiaľ si môže dovoliť, čo dnešnej mládeži zjavne chýba a tak sa dostáva do potýčky so zákonmi, ktoré sú podľa môjho názoru celkom protirodinné, čo nemá v histórii obdoby.
Zaiste, neplatí to o všetkých deťoch, no je už prevaha skazenej, darebnej, papuľnatej a západniarskou nekultúrou nakazenej mládeže.
Isteže, každá doba však má svoje čaro a má aj pre dnešné deti, lebo deti budú vždy deťmi a detská duša má aj svoje sny. Tak daj Boh, aby mali čo najviac pekných snov a hlavne zážitkov, ktoré sa im vryjú do sŕdc a budú pre nich ako svietiaci maják do budúcnosti.


Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

Vsevjednom.cz


 
by Cezmín Slovakia 2006 (doplnené a prerobené 1.10.2013) http://cezmin.wz.cz