wz
 
 
 

Oleander

 

Detail kvetu oleandra bieleho, v pozadí oleander ružový

V mnohých našich záhradkách sa nachádzajú nie iba na pohľad a pre srdiečka krásne kvetinky, ale aj stromky a kríky, ktoré sú zväčša ušľachtilé nádherné okrasné dreviny ako napríklad štedrec či oleander.

Keď sú ukvitnuté, tak sú nádherné a priam kráľovský krásne dreviny medzi krovinami. No a keď kvitnú takéto krásky, človek stráca akosi opatrnosť a zabúda, že v ich kráse je skrytá iná moc, a to jed. Mali by sme na to vždy myslieť, pretože tieto krásavice sú prosto jedny z najjedovatejších rastliniek.

Takže upozornenie na tento fakt a nezabúdanie je opodstatnené, aby od miesta, kde rastú, nezaznievali výkriky strachu a hrôzy, pokiaľ by ich dieťatko, ale i dospelý či pes konzumovali či sa dostali do styku s nejakou otvorenou ranou na tele. Obzvlášť detičky a hlavne psíkovia majú vo zvyku ušklbnúť si "trávu" na trávenie a nevyberajú, prosto môžu si odhryznúť mladé výhonky z oleandra, štedreca či rododendronu a už je zle.

!!!Oleander, štedrec a rododendron sú

najjedovatešie krásne kvitnúce rastliny!!!

Oleander obsahuje špeciálne látky, jedy zo skupiny srdcových glykozidov, ktoré sú mimoriadne jedovaté. V Taliansku používajú listy oleandra na trávenie myší a potkanov. Oleander sa zapísal aj do vojenských dejín tým, že francúzsky vojenský rozkaz z 15. storočia hovorí o zákaze používania jeho konárikov na opekanie mäsa, lebo po požití takéhoto mäsa vojaci húfne ochoreli a niektorí dokonca aj zomreli!

V dnešnej dobe je aj natočený americký film "Biely oleander", kde žena usmrtí človeka jedom oleandra a dostane zato 35 rokov väzenia...

Životopis ľudskej duše
Svoje detstvo som pochopila, až keď som dospela. Tak Astrid začína svoje rozprávanie. Ako dvanásťročná žije v Kalifornii so svojou matkou, krásnou umelkyňou Ingrid. Tá využíva svoju krásu na to, aby manipulovala s mužmi. Ale jedného dňa poruší zásady a bezhlavo sa zamiluje do Barryho, ktorý ju podvádza na každom kroku a nakoniec ju opustí. Vášnivá a zlomená Ingrid sa pomstí a zavraždí ho jedom z oleandra. Je odsúdená na 35 rokov s maximálnou ochranou za vraždu prvého stupňa. Dcéru Astrid presúvajú z jednej opatrovníckej rodiny do druhej. Spoznáva aké je to ťažké mať rád a byť milovaný. Uvedomí si, ako to vlastne s jej matkou bolo a napíše jej. Už dospelé dievča tak môže podporiť nešťastnú matku a dať jej silu k prežitiu.„Nadišiel čas oleandrov“, poznamenala matka. „Keď sa milenci v tomto čase navzájom zabijú, zvedie sa to na vietor.“ To je vysvetlenie autorky literárnej predlohy Janet Fitchovej, za akých okolností došlo k vražde zo žiarlivosti, okolo odvíja príbeh umelkyne Ingrid (Michelle Pfeiffer) a jej odhodlanej dcéry Astrid. Tá sa po matkinom uväznení za vraždu milenca s odhodlaním a humorom učí žiť v pestúnskych rodinách a pochopiť svoju osobnosť. Podmanivý príbeh o vzťahoch medzi matkou a dcérou, o sexualite a sile umenia preniesol na filmové plátno s vynikajúcimi hercami režisér Peter Kosminski.


Príbeh z môjho života

K oleandru ma viažu pomerne smutné spomienky vzhľadom k tomu, že sa stalo...

Bol deň ako každý iný a predsa  výnimočný a nezabudnuteľný... Pred rokmi som si zo svojho domova od otca doniesla domov veľký biely a ružový oleander, zasadený bol v starom doslúženom "plecháči" na zohrievanie vody na klasickom šporáku na tuhé palivo. Počas zimy sa mi však oleander celkom vyzliekol, opadol a mierne zoschol, tak som mu urobila tak hlboký rez, že zostal z neho trčať iba kolík a povedala si vtedy: "Buď ožiješ a vyženieš alebo vyhynieš..."  Vysypala som ho z plecháča a pichla do zeme, takže trčal iba ten kolík čo zostal a dúfala som, že sa v zemi preberie a vyženie nejaký výhonok. Zasadila som ho pri dome v miestach, kde sme mali balkón.

Voľný deň, rodinná pohoda, deti boli na poschodí v obývačke spolu s neterou, ktorá v tom čase chodievala k nám na víkendy, mala som oddych, manžel pracoval  v záhrade pri dome... prostredný syn vyšiel na balkón a podával vidličku svojmu bratovi, ktorý medzitým zišiel z poschodia na dvor a chcel jesť slivkové makové gule. X krát si takto podávali veci, keď jeden bol na dvore a druhý na poschodí, o čom som sa až neskôr dozvedela, predomnou to nerobili... tentoraz sa však narušila rovnováha syna, viac sa nahol a spadol na zem. Keď sa zdvihol, onemela som, na krku mal dieru, z ktorej mu tiekla krv a on keď uvidel krv, začal kričať, čo mu škodilo, lebo krv o to viac tiekla... spadol na vyčnievajúci kolík oleandra a napichol sa tak rovno do krku...

Všetci zostali paralyzovaní tým, čo videli, zostali stáť ako sochy z mramoru, aj susedky, ktoré boli na ich dvore a videli čo sa stalo... Urýchlene som priskočila k synovi, vtedy dobehla vystrašená neter, tá jediná mala myšlienku, že chce bratrancovi pomôcť, prekonala stuhnutosť a na moje pokyny priniesla lekárničku, ošetrila som mu ranu borovou vodou, urobila tampón a dieru v krku mu po miernom vymytí zakryla a zatlačila tampónom, veľký obväz som zložila a priložila mu to na tampón dávajúc synovi, ktorý na moje utišujúce slová reagoval a prestal kričať, pokyny, aby si ranu držal rukou... Neter priniesla potrebné veci z domu ako uterák, deku, občiansky preukaz, peniaze, vreckovky, obväzy, vzala som syna na ruky a utekala som k ceste postaviac sa s ním v náručí takmer doprostred cesty pre prípad, že by mi vodiči nechceli zastaviť. Ostatní, okrem netere, stále stáli ako prikovaní k zemi a manžel si niečo hovoril, už neviem čo a stále to opakoval... Nemusela som to ani robiť, stavať sa doprostred cesty, okamžite zostali stáť dve autá, prvé ma vzalo, položila som syna na sedadlo do sedavej polohy, chrčal a nemohol hovoriť a ani nesmel, o to viac som k nemu hovorila ja a prosila vodiča, aby stláčal klaksón celou cestou, lebo synovi ide o život, čo aj robil.

Pot  sa rinul šoférovi z tváre, čo som zaregistrovala a keď sme prišli k rampám pred Topoľčanmi, práve sa začali spúšťať, šofér nehľadel na to, autá sa nám uhýbali, prešiel popod  spúšťajúce sa drevá a za päť minút dokázal prejsť šesť kilometrovú vzdialenosť z Chlebian do Topoľčian. Tam nastal rozruch, kričala som z diaľky, aby mi uhli z cesty, že musím syna rýchlo dostať k lekárovi, aj tam sa nám uhýbali a dvere do vyšetrovne už boli otvorené, počuli krik, tak otvorili, takže som syna odovzdala ošetrujúcemu lekárovi na pohotovostnej službe povediac stručne, že má prepichnutý krk dreveným oleandrom na ktorý spadol a bojím sa, aby nemal porušenú tepnu... Keď sa stalo, že syna naozaj najvyššou možnou rýchlosťou odvážali s nosidlami na operačnú sálu a prišli aj lekári z iných oddelení, vtedy sa mi trochu uľavilo, no z vysokého nasadenia, maximálneho psychického vypätia, strachu o život syna som prosto odpadla... a jedna sestrička, ktorá zostala v ambulancii ma musela kriesiť k životu.

Až keď ma prebrala, pýtala som sa na vodiča, kto to bol, kde je... no vodič po krátkom päťminútovom oddychu nasadol do auta a odišiel. Zostali mu v aute možno aj nejaké škvrny od krvi... neviem, nikdy som sa to ani nedozvedela.

Po operácii syna prišiel lekár a ukázal mi snímky... vyjadril sa:

"Ak by som mu chcel zapichnúť  kolík dreva do krku, tak určite by som Vášho syna zabil, nepodarilo by sa mi ho pichnúť tak, aby prežil, aby kolík išiel pomedzi hrtan a tepnu a pritom tepnu iba trochu poranil a nepretrhol ju a ku tomu sa zastavil dva milimetre od krčnej chrbtice, ktorú ak by poškodil, syn by ochrnul na ruky aj nohy... Ďakujte Bohu, pretože váš syn práve ušiel hrobárovi z lopaty a nestal sa doživotne invalidným! Chcem vedieť, kto ho ošetril, pretože to bola čistá práca a syn nebude mať následné komplikácie z nečistoty, čo by mu mohlo uškodiť pri hojení rany..."

Vtedy som sa už rozplakala a tým odventilovala napätie a naozaj som aj šla do kostola, zapálila sedem sviec - na každý deň v týždni jednu - a z hĺbky duše sa modlila ďakujúc Bohu zato, že syn žije a bude žiť . Synovi zostala jeden a pol centimetrová jazva, taký priemer mal drevený kolík oleandra, (bol zrezaný šikmo a nie rovno) a spomienka nato, že vtedy po prvý krát vážne uvažoval o smrti a počas návštev mi kládol otázky, prečo ľudia musia zomierať, čo bude po smrti, prečo je toľko chorých ľudí a musia zomrieť... bál sa, že zomrie...a on nechce zomrieť...kŕčovito sa držal mojej ruky... chvíle, kedy by som svoj život dala zato, aby sa upokojil. Otázka viery bola teda vydiskutovávaná práve v čase, keď syn zázračne prežil nehodu hraničiacu so životom a smrťou.

Šofér sa telefonicky pýtal na syna, sestričky sa ho nespýtali na meno a odkiaľ je, tak som sa to dodnes nedozvedela, vtedy som urobila aspoň to, že som napísala do relácie "Pozor zákruta" a takou formou som mu poďakovala za to, že zachránil život nášho syna. Chcela som veriť tomu, že si reláciu vypočuje a aj skladbu, ktorú mu zahrali. 

Od tejto udalosti som nemala oleandre v dome, hoci oleander za nič predsa nemohol... až po dlhšom čase, keď synovia po zlomení oleandra u starého otca museli zasadiť pripravené zakorenené oleandre čo mal otec nachystané na sadenie. tak tie som si po dlhých rokoch doviezla domov už ako takmer metrové stromky. Osud vyše metrových stromkov oleandrov, ktoré zasadili naši synovia u môjho otca,  spečatil môj manžel, keď ich počas zimy roku 2007 dal do pivnice u kamaráta, kde ich samozrejme nepolievali ako bolo treba, korene preschli a oleandre vyhynuli, ešte sú zrezané na dvore. Takže teraz nemám žiadne oleandre, ktoré som mala zakorenené, tie som rozdala známym. Dopestujem si neskôr  z tých, čo som darovala.

Iný príbeh viažuci sa k oleandru

Čierny oleander

Autor: Monika zo Žiliny

(Nedvědi)
Na dlani jednu z Tvých řas, do tmy se koukám,
hraju si písničky Tvý, co jsem Ti psal.
Je skoro půlnoc a z kostela zvon mi noc připomíná,
půjdu se mejt a pozhasínám – co bude dál?

Pod polštář dopisů pár, co poslalas´, dávám,
píšeš, že ráda mě máš a trápí Tě stesk.
Je skoro půlnoc a z kostela zvon mě noc připomíná,
půjdu se mejt a pozhasínám - co bude dál?

Kolikrát člověk může mít rád, tak opravdu, z lásky?
Dvakrát či třikrát, to ne, i jednou je dost.
Je skoro půlnoc a z kostela zvon mi noc připomíná,
půjdu se mejt a pozhasínám - co bude dál?

Chtěl jsem to ráno, kdy naposled snídal jsem s Tebou
Ti říct, že už Ti nezavolám.
Pro jednu pitomou holku, pro pár nocí touhy
podved jsem všechno, o čem doma si sníš,
teď je mi to líto.

Hľadel smutne na dlhú čiernu, jemne načervenalú riasu, ktorá mu pokojne odpočívala na tmavej dlani, akoby sa vysmievala jeho zármutku. Dlhá biela záclona sa nadula pod silným náporom vetra, ktorý sa oprel do okna a prenikol do izby. Mladý muž sa pozrel jeho smerom, a keď vrátil zrak späť k dlani, riasa na nej už nebola. Povzdychol si. Zadíval sa na ružový inokedy romantický horizont zapadajúceho slnka a jeho frustrácia sa prehĺbila do depresie. Šiel k oknu zavrieť ho a takmer sa zrazil s krásnou sovou pálenou, ktorú veľmi dobre poznal.
U nás je už noc. Práve hľadím na oblohu posiatu hviezdami. Je nov. Magická noc. Pred chvíľou som skončila s prácou, aj tak som nedokázala pracovať. Musela som na teba neustále myslieť. Nevieš si predstaviť, ako mi je ľúto, že tu nie si. Našťastie za pár dní už prídeš. A čo sú to tri dni proti celým dvom mesiacom? Chýbaš mi. Milujem ťa.
S láskou tvoja Ginn.
List aj obálka voňali jazmínom. Jej vôňou. List precízne poskladal a uložil si ho pod vankúš k svojmu prútiku, ktorý vybral a jednoduchým kúzlom zhasol svetlá. Ľahol si na posteľ a zatvoril oči vnímajúc len blízkosť listu od svojej snúbenky.
Pozrel na hodiny vedľa seba. Bola polnoc. Nemohol spať. Celý čas sa prehadzoval zo strany na stranu. Pohľadom vyhľadal oblohu bez tváre luny tak opustenú. Rovnako ako on bez Ginny. Bola jedinou osobou v jeho živote, na ktorú sa mohol spoľahnúť a bol si istý, že ho nikdy nezradí. No radšej by bol bez nej, akoby sa jej mal pozrieť do tých nádherných očí a klamať jej alebo ešte horšie. Povedať pravdu. Nemohol jej ublížiť. Nechcel. Mohol jej snáď povedať, že jej bol neverný? Že ju zradil, podviedol necelé dva týždne pred ich svadbou? Nie. Nemohol. Nechcel.
„Blaise!“ pribehla k nemu a vyskočila naňho Ginny prichytiac sa na ňom nohami. Neostávalo mu nič iné, ako kufre pustiť a objať svoje dievča. Odhrnula mu tmavé vlasy a túžobne sa naňho zadívala. Pobozkala ho. Z očí mu vykĺzli dve slzy. Nie však šťastia, ale smútku a viny. Slzy vyronené nad zločinom, ktorým sa previnil proti svojej láske. A nemohol to vrátiť späť.
Sedeli oproti sebe pri malom okrúhlom stolíku v ich väčšom byte v Šikmej uličke. Pozoroval, ako jedla a neustále blúdil mysľou k jednej jedinej noci plnej vášne s neznámou austrálskou mukelkou. Zložil plnú lyžicu späť do taniera.
„Čo sa deje?“ pozrela sa naňho zmätene Ginny, keď si všimla jeho bledej strnulej tváre.
„Nič,“ zachmúril sa ešte viac a odvrátil zrak.
Kedysi ju vedel oklamať. To však teraz už neplatilo. Postavila sa a za zvukov vŕzgania podlahy pod jej krokmi k nemu došla a sadla si mu do lona.
„Čo sa stalo?“ zadívala sa naňho držiac mu tvár tak, aby nemal inú možnosť, ako jej hľadieť do očí.
„Nič,“ zopakoval, no previnenie priam sršalo z jeho hlasu.
„Čo môže byť také zlé, že mi to nechceš povedať?“ zasmiala sa. „Okradol si snáď niekoho, zabil alebo ma podviedol?“
Pri poslednom slove sa nevedomky zachvel. Sám si neuvedomoval, ako sa bál odhalenia. Ginny si toho však všimla a sama si vyvodila, bohužiaľ, správny záver.
„Podviedol si ma?“ spýtala sa stále žartovným tónom, no jej očí viseli na jeho perách, ktoré sa však nehýbali.
Neodpovedal.
Jej tvár skamenela. To jej bolo jasnou odpoveďou. Postavila sa. Zobrala kabát a premiestnila sa. Žiadne scény. Žiaden krik. Nič. Ťaživé ticho sa nieslo bytom. Ostal sedieť. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, čo sa vlastne stalo. Musel ísť hneď za ňou. Nesmel ju stratiť. Až teraz si uvedomil, že je k jeho životu potrebná ako voda pre kvet a predstava, žeby sa nikdy nevrátila ho viac ako vystrašila. Existovalo len jedno miesto, kam mohla isť.
Otvoril dvere do Brlohu a vošiel dnu. Šiel hore schodmi rovno do jej bývalej izby.
„Čo tu robíš?“ povedala kľudným hlasom, no rumencom na lícach od potlačovaného hnevu pani Weasleyová.
Nepochyboval, že už vedela o jeho chybe. Možno osudnej.
„Chcem hovoriť s Ginny,“ odpovedal mierne neprítomne.
„Nechce s tebou hovoriť,“ zavrčala výhražne.
„Musím s ňou hovoriť,“ mierne ju odsotil a vybehol hore nevnímajúc protesty svojej svokry.
Sedela na posteli a potichu plakala. Dlhé červené vlasy sa jej lepili na vlhké líca.
„Ginn,“ vzdychol.
Neotočila sa. Zo všetkého najviac si želala, aby tu nebol. Zmenšil vzdialenosť, ktorá ich od seba delila a položil jej ruku na rameno.
„Nedotýkaj sa ma,“ sykla.
„Je mi to ľúto,“ povedal.
„Je koniec,“ povedala úplne kľudne.
„Si rozrušená...“
„Nehovor mi, že som rozrušená. Ja o tom veľmi dobre viem,“ vyštekla. Je koniec. Definitívny. Nikdy ti nedokážem odpustiť, rozumieš? NIKDY! Choď a už sa nikdy nevracaj!“ hystericky sa rozplakala.
Podoprel ju, keď sa jej podlomili kolená a zakolísala. Keď sa po chvíli ukľudnila, pozrela naňho chladným pohľadom. Bez citu.
„Už ťa v živote nechcem vidieť. Zabudni na mňa tak, ako ja zabudnem na teba.“
„Bola to chyba. Hrozná chyba, ktorú už v živote nebudem opakovať. Ja ťa milujem. Len teba. Aj zločinci dostávajú druhú šancu. Premysli si to ešte. Spomeň si na našu minulosť...“ začal mierne zúfalo.
„Práve kvôli nej choď. Odíď, čo najďalej,“ odvetila apaticky.
Odišiel.
Hnedé vlasy mu padali do očí, ako sa skláňal nad kotlíkom , v ktorom vrel tmavomodrý elixír. Ubehol mesiac od ich rozhovoru. Poslal je asi tisíce listov, no odpoveď, na ktorú každý deň zúfalo čakal, neprišla. Nebol si ani istý, či ich vôbec čítala. Mal bledú chorľavú pleť s tmavé kruhy mu lemovali vyhasnuté oči. Nejedol, nechodil von, nespal. Jedinou jeho spoločníčkou bola ohnivá whisky, ale ani tá mu nepomohla zaplniť prázdne miesto po Ginny. Nemyslel si, že to bude pre neho také ťažké. Ľudia sa opúšťajú neustále. Preňho to bolo ale iné. Bola jeho oázou v púšti, keď ho všetci nenávideli. Obyčajní čarodejníci pre jeho znamenie zla a smrťožúrti pre jeho zradu. Bola ako droga, bol na nej závislý. A bol si istý, že ak ju nedostane, umrie. Nedokázal bez nej žiť. Viac už nie.
Vybral malú ampulu zo zásuvky s čisto čiernou príjemne voňajúcou tekutinou. Koncentrovaný extrakt čierneho oleandra, najprudší jed prírody. Nabral zmes jedov z kotlíka do pohára a vylial doň ampulku. Obsah vypil.
Ginny kráčala po Šikmej ulici priamo k ich bytu. Nevnímala okolie. Zvažovala, či robí dobre. Odpustila mu? Áno. Dokáže zabudnúť na jeho neveru? Dokáže mu opäť veriť? To nevedela. No aj väzeň si zaslúži druhú šancu, tak prečo nie on? A ona sa odhodlala mu ju poskytnúť. Koniec koncom ho stále milovala. Dvere sa pod jej dotykom otvorili. Prešla prázdnou halou.
„Blaise?“ zavolala slabo, no odpoveďou jej bolo len dusné ticho.
Vyšla na poschodie a otvorila dvere do spálne.
„Blaise?“ vykríkla a rozbehla sa k mladému mužovi ležiacemu na drevenej podlahe.
Obrátila ho na chrbát. Prázdne oči na ňu bezvýrazne hľadeli a na bielych perách sa leskla čierna kvapka. Rozrušene ju otrela prstom a privoňala.
„Sakra!“ zahrešila.
V zúfalej nádeji mu skúsila tep. Telo mal ešte teplé, no srdce už prestalo biť. Aj posledný oživujúci pramienok nádeje vyschol.
„Nie, Blaise. Ty idiot, hlupák. Prečo? PREČO?“ rozplakala sa s hlavou položenou na jeho nehybnej hrudi a počúvala ticho nehybného srdca, ktoré zlomila jedna chyba. Osudná chyba. Nevera, podvod, ktorý sa nikdy nemal stať.
Skrývajúc sa pod závojom zničených snov
Ju nájdeme plakať
Na jej kedysi bielych krídlach
Bude niesť ťažobu našich skutkov
A krváca pre lásku navždy odídenú

Autorkou poviedky Čierny oleander je: Monika (1989) zo Žiliny - inak aj KENDRA alebo DESAIRE. Pozrite si stránku poviedok Harryho Pottera: http://fanfiction.potterharry.net/cze/kapitola/5379%7CCierny-oleander.html

Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian
http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

Cezmína