wz


Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov.
 
 
 [Späť | Obnoviť | Dopredu]
 

Na tomto svete nič nie je zadarmo!
Einsteinovo heslo znie: "Nie všetko, čo počítame, sa dá spočítať (hodnota),  nie všetko čo spočítame, sa počíta (cena). Čo je pre jedného drahé, je pre iného lacné, čo je pre niekoho dostupné (zdravie), je pre iných nedostupné (napr. nevyliečiteľná choroba)".  V hodnote a cene je veľký rozdiel, preto si význam, pojem  a obsah neradno mýliť.

 

Zbierka zákonov č. 158/2014

V Y H L Á Š K A

z 22. mája 2014
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 22. mája 2014, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/158-2014-z-z.p-35727.pdf

 

Zákonom chránené rastlinky

Vyhláška Povereníctva školstva a kultúry z 23. decembra 1958 č. 21/1958 Ú.v.

Ako nám je už iste známe, tak niektoré druhy rastlín majú osobitný význam, či už pre poľnohospodárstvo alebo pre vedu, iné pre liečivé účinky, pre vzácnosť kvôli svojmu zriedkavému výskytu a niektorým hrozí aj doslova vyhubenie pre ich nevšednú krásu, pre ktorú sa stávajú obeťou nezodpovedných ľudí. Štát preto chráni tieto ohrozené druhy rastlín a ich ochrana je zakotvená vo vyhláške Povereníctva školstva a kultúry č. 211/1958 Zb. a novšie bol vypracovaný sadzobník na ohodnotenie výšky škody páchanej na chránených druhoch rastlín. Na Slovensku je v zmysle vyhlášky chránených 88 rodov rastlín (115 druhov) s úplnou ochranou a 8 rodov (spolu 13 druhov) s čiastočnou ochranou. Pokiaľ si vieme predstaviť aké veľké množstvo druhov našej slovenskej flóry je na ploche našej domoviny, tak to naozaj nie je veľa. Musíme si uvedomiť fakt, že nie každá oblasť Slovenska je rovnako bohatá na výskyt chránených rastlín. Ustanovenie vyhlášky nedovoľuje svojvoľne trhať chránené druhy rastlín a sadzobník stanovil hodnotu každého chráneného druhu osobitne.
V Slovenskej republike bola až relatívne donedávna platnou legislatívnou normou, ktorou sa určovali chránené druhy a podmienky ich ochrany, vyhláška Povereníctva školstva a kultúry z 23. decembra 1958 č. 21/1958 Ú. v. Obsahovala 252 rastlinných druhov. Výrazný prelom druhovej ochrany rastlín nastal nadobudnutím účinnosti Vyhlášky MŽP SR č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín. Počet štátom chránených druhov vzrástol na 779. Z tohto počtu bolo 682 cievnatých, 20 machorastov, 20 lišajníkov, 52 druhov húb a 5 druhov rias.
Už o niekoľko rokov neskôr vstupuje do platnosti vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Obsahuje dve prílohy: Zoznamom druhov národného významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia, je príloha č. 4. V prílohe č. 5, Zozname chránených a prioritných druhov rastlín, je vyčíslená spoločenská hodnota jednotlivých chránených druhov. V súčasnosti sú našou legislatívou chránené aj druhy európskeho významu zaradené do smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ktoré sa na území Slovenska nevyskytujú. Z celkového počtu 1 418 chránených taxónov je 823 taxónov vyskytujúcich sa na Slovensku (713 cievnatých rastlín, 23 machorastov, 70 vyšších húb, 17 lišajníkov – v ČR je to iba 485 taxónov cievnatých rastlín). Čiastkovou novelizáciou prešla vyhláška MŽP SR č. 24 v roku 2006.

Čievičník papučkovitý (Cypripedium calcelous)
Horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea)
Horec jarný (Gentiana verna)
Chvostík jedľovitý (Huperzia selago)
Jelení jazyk celistvolistý (Phyllitis scolopendrium)
Ľalia zlatohlavá (Lilium martagon)
Ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum)
Mečík strechovitý (Gladiolus imbricatus)
Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris)
Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris)
Plamienok alpínsky (Clematis alpina)
Plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum)
Plavúň púčivý (Lycopodium annotinum)
Plavúnik alpínsky (Diphasium)
Plavúnik sploštený (Diphasium complanatum)
Prilbica moldavská (Aconitum moldavicum)
Prilbica pestrá (Aconitum variegatum)
Rosnička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia)
Skopólia kranská (Scopolia carniolica)
Svíb drieňový - drieň
Šafran Heuffelov
Telekia ozdobná
Tis obyčajný
Vachta trojlistá
Vemenník trojlistý
Veternica lesná
Zimoleň menší (Vinca Minor)

Čievičník papučkovitý (Cypripedium calcelous)
Je bez pochyby naša najkrajšia orchidea. Na území Slovenka rastie roztrúsene a vzácne na pôdach obsahujúcich vápno, najčastejšie vo vápencových bučinách a na teplomilných stanovištiach s porastami borovice lesnej. Aj v okrese Bardejov bol dávnejšie zistený na území južne od Bardejova. Táto lokalita črievičníka papučkového je od známych východoslovenských nálezísk pomerne izolovaná, a preto je fytogeograficky obzvlášť dôležitá a vzácna. Druhou oblasťou častejšieho výskytu črievičníka v okrese Bardejov je okolie Giraltoviec a Kobylnice. Tu sa na jeho ochranu pripravuje vyhlásenie chráneného náleziska. V juhovýchodnej časti okresu pri podrobnejšom botanickom výskume borovicových lesíkov budú pravdepodobne objavené aj ďalšie lokality črievičníka, keďže je tu viac pôdno-ekologicky vyhovujúcich stanovíšť pre jeho výskyt. Chceme upozorniť na to, že črievičník papučkovitý je chránený všade, kde rastie vo voľnej prírode. Preto keď budete mať šťastie stretnúť sa v prírode s týmto druhom, nezabudnite na to, že je vzácny a chránený.

Horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea)
patrí pomerne k častým druhom v Čergove a severnej časti Nízkych Beskýd. Z vyšších polôh okolo potokov sa jeho výskyt posúva často až hlboko do dolín. V teplejších oblastiach okresu je zriedkavejší, dokonca vzácny. Kvitne až do neskorej jesene, a práve vtedy je neodmysliteľnou ozdobou horských lúk a lesov Čergova. Návštevníci ho tu často nerozumne a zbytočne trhajú.

Horec jarný (Gentiana verna) Čeľaď: Gentianaceae Juss. - Horcovité
má tmavoazúrovomodré kvety a prízemnú ružicu listov. Kvitne zavčasu na jar. Rastie v Európe a Ázii. Najväčšie Európske rozšírenie je v pohoriach strednej Európy (Alpy, Karpaty), rastie aj v Apeninách na Balkáne, ojedinele aj inde na území medzi Balchašským a Bajkalským jazerom. V Česku sa vyskytuje v Hrubom Jeseníku Iba južných Čechách. Kedysi sa v ČR častejšie vyskytoval na niekoľkých desiatkach menších lokalít. U nás na Slovensku je výskyt sústredený do horských Oblasti najmä Malej Fatry, Veľkej Fatry Tatier, no rastie aj v ďalších karpatských pohoriach.
Rastie na vlhkých trávnatých stredne nízkosteblových lúkach a na horských skalnatých stráňach. Vyhľadáva minerálne bohaté pôdy, často rastie na pôdach vápnitých. Vyžaduje krátkosteblové biotopy, bez zvýšenej konkurencie ostatných rastlín. Vytrvalá bylina s prízemnými hustými listovými ružicami. Listy v ružici sú eliptické, až 1,5 cm dlhé. Jednokvetá byľ je krátka, nesie vzpriamený kvet, po odkvitnutí sa predlžuje až na 10 cm. Stonkové listy sú sediace, vajcovité, max. 1 cm dlhé. Kvety výrazne azúrovo modré, rúrkovitý Kalich až 1,5 cm dlhý, koruna s dlhou rúrkou, v polovici 5 četne roztvorená. Kvitne od apríla do júla.
Bol to u nás podstatne častejší druh, no ustúpil z početných lokalít vplyvom zvyšujúcej vegetačnej konkurencie na stanovištiach, kde sa upustilo od kosenia alebo pasenia. Je medzi kriticky ohrozenými druhmi v rovnakej kategórii je chránený zákonom. Uvádzaný je výskyt v pohorí Čergov.

Chvostík jedľovitý (Huperzia selago)
Je zriedkavejší druh plavúňov. Vytrvalá Bylina, 5-30 cm vysoká, byle priame, u starších rastlín s krátko polihavou bázou, vidličnato vetvené, tvoria husté trsy, listy drobné, čiarkovito kopijovité, väčšinou usporiadané do 8 radov. V úžľabí listov v hornej časti stoniek sa tvoria výtrusnice, rozmnožuje sa tiež vegetatívne opadavými púčikmi, ktoré vznikajú v úžľabí listov na konci vetiev.
Chvostík jedľový patrí k ohrozeným druhom našej kveteny, v rovnakej kategórii je chránený aj podľa zákona. Výskyt: Severná časť Európy, Ázie Severnej Ameriky, južnejšie len v horských oblastiach, vyskytuje sa aj na Juhu Južnej Ameriky. U nás na Slovensku je celkovo hojnejší, rastie vo vyšších polohách Karpát, ale i vo vlhkých lesoch hôr v subalpínskych polohách, prevažne na kyslých pôdach, no rastie aj v tônistých vlhkých lesoch a na stanovištiach kyslých bučín aj v celkom nízkych nadmorských výškach. Potvrdzujú to aj lokality v okrese Bardejov, v ktorých rastie veľmi roztrúsene na celom území okresu. Na území Čergova je známy z najvyšších polôh (vrchol Minčola) i z dolín (Kríže). Z Nízkych Beskýd sú údaje ešte z roku 1905 od Bardejovských Kúpeľov. Na machovitých stanovištiach kyslých bučín rastie v juhovýchodnej časti okresu (Kobylnice, Poliakovce a iste aj inde) v nadmorských výškach okolo 250 m.

Jelení jazyk celistvolistý (Phyllitis scolopendrium)
Jelení jazyk celolistý je papradie z rodu Asplenium, vyskytuje sa na severnej pologuli. Asplenium scolopendrium je bežný druh v Európe, ale v Severnej Amerike sa vyskytuje ako vzácny druh. Roztrúsené populácie a odrody dostali názov A. scolopendrium var. americanum. Morfologické rozdiely sú drobné, ale severoamerické populácie sú tetraploidné, zatiaľ tie čo sa vyskytujú v Európe sú diploidné (generatívne rozmnožovanie je rozmnožovanie, pri ktorom vzniká dcérsky organizmus, ktorý zvyčajne nesie kombináciu genetického materiálu dvoch iných (rodičovských) organizmov). V USA A. scolopendrium var. americanum bol vyhlásený za ohrozený druh v roku 1989. Európska rozmanitosť je pomerne rozšírená a americká odroda je považovaná za raritu. Tretí rad sa vyskytuje v južnom Mexiku, pod názvom A. scolopendrium var. lindenii. Rastliny rastú na neutrálnych a na vápno bohatých substrátoch, vrátane vlhkej pôdy a vlhkých štrbín v starých múroch, najčastejšie na tienistých miestach, ale občas na plnom slnku. Rastliny na slnku sú zvyčajne zakrpatené a žltkastej farby, zatiaľ čo v plnom tieni sú tmavo zelené a kvitnúce. Rastliny sú nezvyčajné v tom, že tento druh papradia je s jednoduchými, nedelenými listami. Listy sú dlhé 10 až 60 cm a 3 až 6 cm široké.
Táto byliny bola odporúčaná ako liečivá rastlina v ľudovom liečiteľstve najmä ako tonikum na slezinu a na iné účely. Je zaujímavý druh papradín s vždy zelenými prezimujúcimi celistvookrajovými jazykovitými listami. Na Slovensku je známy z vápencových území. Mimoriadne dôležitý je ojedinelý výskyt jelenieho jazyka v severnej časti Nízkych Beskýd v štátnej prírodnej rezervácii Becherovská tisina. Rastie tu na balvanistnej sutine, ktorá je porastená javorovou bučinou. Zasluhuje si prísnu ochranu. Asplenium scolopendrium je často pestované ako okrasná rastlina, s niekoľkými odrodami s rôznymi vejárovitými tvarmi, vrátane s nariasenými okrajmi a vidlicovými listami. Americká odroda je ťažko pestovateľná a väčšina je pestovaná z rastlín, ktoré pochádzajú z európskych krajín.

Ľalia zlatohlavá (Lilium martagon)
Latinský názov rastliny Lilium znamená ľalia. Za druhové označenie martagon patrí zásluha alchymistom 16. storočia, ktorí sa pomocou zlatožltých cibúľ rastliny pokúšali meniť kovy. Podľa starých povier mala ľalia moc otvárať zámky, používala sa ako nápoj lásky a ako ochrana proti démonom. Ľalia zlatohlavá je eurosibírsky druh horských lúk, listnatých aj zmiešaných lesov mierneho pásma, najmä na vápenatom podloží.  U nás sa v prírode vyskytujú dva poddruhy: subsp. alpina a subsp. martagon. Kvitne v VI. – VIII mesiaci. Vytvorilo sa množstvo kultivarov, ktoré sa pestujú v záhradkách.
Je trváca 30 – 110 cm vysoká bylina s priamou, valcovitou stonkou s červenkastým nádychom. Listy sú podlhovasto obrátene vajcovité, na báze zúžené do širokej stopky. Dolné striedavé, prostredné v praslenoch. Súkvetím je riedky strapec. Okvetie má priemer okolo 3,5 cm, je oblúkovito zahnuté hore, škvrnité a krehké, zväčša červenkasté, zriedkavo belavé. Ľalia zlatohlavá je zaujímavý druh. Cibuľa je schopná pomocou ťažkých koreňov regulovať svoju hĺbku v pôde. Škvrny na okvetných lístkoch sú dedičné, ale nie je dedičné ich zoskupovanie, takže sa okvetné lístky navzájom nepodobajú. V noci jej kvety voňajú intenzívnejšie a opeľujú ju nočné motýle. Je zákonom chránený druh.
Roztrúsene sa vyskytuje skoro na celom území okresu Bardejov. Väčšie rozšírenie ma na vrcholových lúkach Čergova. Je to veľmi dekoratívny druh, preto býva dosť často trhaný.  V porovnaní s ostatnými chránenými druhmi má ľalia zlatohlavá na Slovensku všeobecne väčšie rozšírenie.

Ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum)
Je veľmi dekoratívny druh s nápadnými oranžovými kvetmi. Rastie na horských lúkach a nivách, na slnečných krovinatých stráňach, rúbaniskách a na okrajoch lesov, obľubuje ťažšie humózne pôdy od pahorkatín do horského stupňa. U nás  sa vyskytuje v Bielych Karpatoch, Kremnických vrchoch, v Malej a Veľkej Fatre, v Chočských vrchoch, Oravskej Magure, v Nízkych Tatrách, v Slovenskom Rudohorí, v Slovenskom raji, v Spišských vrchoch, v Levočských vrchoch, v okolí Prešova a Brezovice nad Topľou, z územia okresu Bardejov sa už dávnejšie tradujú údaje o výskyte v okolí Bardejova a Cigeľky  a pravdepodobne aj inde. Často sa pestuje v záhradách, príležitostne splaňuje.  Ľalia cibuľkonosná je trváca cibuľovitá bylina vysoká 30-120 cm; byľ má valcovitú, priamu, husto listnatú, škvrnitú, na báze, príp. v hornej časti chlpatú; listy sú čiarkovito kopijovité, sediace, striedavé, protistojné, do 10 cm dlhé a 1 cm široké, na líci lesklé, 3-7-žilové, v pazuchách listov, najmä v hornej časti s drobnými belavými alebo hnedými dcérskymi rozmnožovacími cibuľkami; súkvetím je kvetný klas v chocholíkatom strapci s 1-5 veľkými zvonkovitými, nevoňajúcimi kvetmi, kvety sú obojpohlavné, priame, 9-14 cm veľké, na holých, príp. krátko chlpatých stopkách, okvetné lístky vzpriamené a na špici von vyhnuté, oranžové, z vnútornej strany tmavohnedo škvrnité, na bradavkách s malými zväzkami krátkych chĺpkov; plodom je obráteno vajcovitá, tupá, 6-hranná tobolka.

Mečík strechovitý (Gladiolus imbricatus)
Jedná sa o vytrvalé pozemné byliny s hľuzami. Sú to rastliny jednodomé s obojpohlavnými kvetmi. Stonky sú vzpriamené, nevetvené, vzácnejšie vetvené. Listy sú striedavé, sediace s listovými pošvami. Čepele listov sú celokrajné, väčšinou kopijovité, mečovité, ryhované, často trochu hrubé, žilnatina je súbežná. Kvety sú obojpohlavné, pomerne veľké a nápadné, zygomorfické (súmerné), rôznych farieb, sú v kvetenstvách, spravidla v vejárovitých. Kvety sú podopreté listene. Okvetie sa skladá z 6 okvetných lístkov v 2 praslenoch, ktoré sú dosť odlišné, spodné bývajú väčšie ako horné a vonkajšie sú často užšie ako vnútorné. Celé okvetie je dolu zrastené do trubky. Tyčinky sú 3, sú hore zakrivené. Gynaikeion je zložený z 3 zrastených okvetných lístkov, semenník je spodný, ale delia sa do 3 nitkovitých lalokov. Plodom je trojpúzdrová tobolka, semená sú krídlaté. Rastie veľmi vzácne na niekoľkých lokalitách v severnej časti Nízkych Beskýd (Smilno, Šarišské Čierna, Becherov, výskyt pri Zborove je uvádzaný v botanickej literatúre ešte roku 1846). Fialovočervené kvety sú ozdobou sviežich lúk a je ako lúčna gladiola. Existenčne sú lokality mečíka strechovitého ohrozované melioračnými a agrotechnickými úpravami lúčnych stanovíšť. Platí to všeobecne pre územie celého Slovenska, a preto sa mečík strechovitý stáva čoraz zriedkavejší a vzácnejší. Mnohé údaje o jeho výskyte sú už len botanickou históriou.

Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) Čeľaď: iskerníkovité (Ranunculaceae)
Rastie vo svetlých, suchomilných, listnatých až zmiešaných lesoch, na horských lúkach, obľubuje vápnitú pôdu; opeľovaný je hlavne čmeliakmi. Je to vytrvalá bylina vysoká 30-60 cm, s krátkym podzemkom; priama, vetvená, roztrúsene chlpatá byľ; prízemné listy dlhostopkaté, dvakrát 3-početné byľové listy sediace, členené až celistvé; kvet je dlhostopkatý, najčastejšie modrý až modrofialový, zriedka i biely a ružový, ostroha je na vrchole háčikovito zahnutá dovnútra, tyčinky nepresahujú, alebo len málo pred korunu; plodom je mechúrik. Orlíček obyčajný je pestovaný už asi od 15. storočia, ponúka sa v niekoľkých kultivaroch s  modrými, fialovými, bielymi, oranžovými i viacfarebnými kvetmi. Vyhovujú mu ľahšie, vápnité, výživné, humózne a mierne vlhké pôdy, umiestnenia svetlé až polotienisté, nie však priame slnečné lúče. Množí sa semenami po premrznutí, ktoré sa vysievajú vonku v apríli. Možné je aj delenie trsov, avšak rastlina zle znáša presádzanie. V ľudovom liečiteľstve odvar semena sa užíva pri žltačke, zápche u detí; čistí žalúdok, hojí vredy; to isté o celej rastline platí. Tlčené semená miernia vraj pôrodné bolesti; tiež dietkam, ktoré majú kiahne, dáva sa s prospechu. Vodička (šťava) z tejto rastliny pôsobí dobre proti nahromadeniu žlče v žalúdku a proti vredom - semená 4 gr. utlčeného a zmiešaného s maslom a 25 kvapkami oleja kamenného, účinkuje veľmi dobre u dobytka proti nebezpečnému nadúvaniu. Ako botanická vzácnosť okresu Bardejov bol zistený severne od Kurova a západne od Bardejova v teplomilných zárastoch mrvice perovitej. Je veľmi dekoratívny, preto býva v prírode často trhaný.

Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris)
Táto vzrastná papraď vytvára súvislé porasty na vlhkých tienistých stanovištiach a vyskytuje sa aj v Českej republike. Výskyt perovníka pštrosieho: Stredná a východná Európa, východná Ázia, Čína, Turkestan a východná časť Severnej Ameriky. Uplatňuje sa v prírodných partiách ako súvislý porast okolo potokov a tôní alebo tiež ako podrast drevín. Vyžaduje dostatok priestoru, aby sa mohli korene voľne rozrastať,  vlhkú humóznu zem a tienisté stanovište.
Na území okresu Bardejov patrí medzi vzácne druhy. Hojný len v brehových porastoch jelše sivej okolo horného toku rieky Tople a v dolnej časti Večného potoka južne od Lenartova. Dávnejšie bol zistený okolo Tople pri Kružľovskej Hute, novšie pri Regetovke. Na území okresu Bardejov je doposiaľ jediná známa lokalita jeho výskytu v Nízkych Beskydách. Úpravou a reguláciou brehov vodných tokov na Slovensku aj na severovýchodnom Slovensku sa už mnohé brehové porasty s perovníkom pštrosím čiastočne alebo úplne zničili. V okrese Bardejov sa z týchto dôvodov budú chrániť najzachovalejšie brehové porasty formou štátnej prírodnej rezervácie okolo Tople od Livova smerom ku Lukovu. Ochrana sa však vzťahuje na každý výskyt perovníka pštrosieho vo voľnej prírode. Je to mimoriadne dekoratívna papradina, dodávajúca brehovým porastom nielen biologickú, ale aj estetickú hodnotu.

Plamienok alpínsky (Clematis alpina)
rastie prevažne na vápencových územiach. Inde je zriedkavý. Plamienkom sa nedarí v polohe proti smeru vetra. Všade tam, kde sa majú rozrásť do šírky – napríklad aj doma pri pergole – ich preto zasaďte tak, aby potom rástli v smere vetra. Clematisy sú oblúbenou popínavkou sadenou v záhradách a pri domoch, sadíme ho o 10cm nižšie, ako sú zasadené v kvetináči, pôda by mala byť ľahká, priepustná, vlhká ale nie premokrená zásadne musia mať korene v tieni, to znamená že pred ne sadíme nižšie rastliny ale v dostatočnej vzdialenosti, aby si korene nekonkurovali, alebo výhodnejšie je pôdu namulčovať (kôra, najlepšie z ihličňanov) Všetky plamienky sa najlepšie cítia na polotienistom mieste s kyprou zeminou. Väčšina druhov je však veľmi prispôsobivá a darí sa im dobre aj na slnku, niektorým dokonca aj v úplnom tieni. Ideálny čas na zasadenie je od augusta do októbra. Ak chcete pre svoje rastlinky urobiť niečo dobré, pridajte do piesočnatej pôdy kompost alebo premiešajte ťažkú zeminu s pieskom, aby bola priepustnejšia. Podľa údajov plamienok alpínsky rastie v okrese Bardejov pri Cigeľke na skalnatom hrebeni Sivej skaly.

Plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum)
Plavúň obyčajný je rozšírený v Európe od paleozoika (prvohôr). Obyčajný je miestami hojne rozšírený, predovšetkým na humóznych, kyslých pôdach v suchších ihličnatých (prevažne smrekových a borovicových), ale aj zmiešaných lesoch. Rastie však aj na vresoviskách alebo na suchých piesočnatých pôdach, prípadne aj na pastvinách porastených najrôznejšími nízkymi kríkmi. Obvykle nevytvára veľké súvislé porasty.  Je rozšírený od nížin až do vysokých hôr v pásmach od 200 do 2 500 m nadmorskej výšky. Vyskytuje sa často v spoločnosti machov rastúcich na menej úrodných pôdach. Rastie najviac na kyslých a vlhkých podkladoch a lesnom humuse, na vresoviskách a rašeline. V dôsledku zhoršujúceho sa životného prostredia a rekultivácii je táto rastlina v prírode čoraz zriedkavejšia a v mnohých krajinách musí byť zákonom chránená. Druhový latinský názov clavatum vo voľnom preklade znamená ozbrojený kyjakom, tým sa rozumie kyjovitá forma výhonkov s klasmi výtrusných listov. Plavúň obyčajný je trváca, nekvitnúca a plazivá bylina s rozkonárenou stonkou husto obrastenou čiarkovitými listami. Polovzpriamené stonky sú ukončené vidlicovito rozkonárenými klasmi s výtrusnicami. Zbierajú sa len klasy výtrusných listov s výtrusmi (Sporae lycopodii). Zrelé výtrusy sa vyklepávajú do pláteného vrecúška, alebo sa odrežú celé klasy, ktoré sa po dozretí výtrusov vo vreci vymlátia. Treba dávať pozor, aby sa pri zbere nepoškodili ostatné časti rastliny. Výtrusy obsahujú až 50 % tuku, organické kyseliny, cukor a alkaloidy. Používajú sa na zasypanie rán, kožných vyrážok, zapálenej a zaparenej pokožky u detí a na ošetrenie popraskanej pokožky. Prášok slúži aj ako obaľovací materiál pri výrobe piluliek. Vnútorne sa droga užíva vo forme prášku v dávkach od 1 do 2 g trikrát denne pri ochoreniach močových ciest a pečene. Pomáha aj pri žalúdočných, črevných a obličkových ťažkostiach, ako aj pri nervových ochoreniach. Vňať plavúňa obyčajného je jedovatá. V zmesi s farbivami sa výtrusy používajú pri odoberaní odtlačkov prstov. Patrí spomedzi chránených druhov k pomerne často sa vyskytujúcim na území celého okresu Bardejov. V pohorí Čergov rastie roztrúsene na vrcholových lúkach od Čergova po Minčol, v dolinách na svahových lúkach a na stanovištiach kyslých bučín (Kríže, Lukov a i.). Častejšie rastie v pohraničnej oblasti s Poľskom (Lenartov, Kurov, Cigeľka, Regetovka, Becherov, Ondavka, Nižná Polianka) i v strednej a juhovýchodnej časti okresu na lesných lúčkach a na machovitých okrajoch kyslých bučín, hrabín a borovicovo-brezových lesíkov (Mokroluh, Andrejová, Poliakovce, Marhaň, Vyšný Kručov, Giraltovce, Kobylnice a inde). V minulosti sa miestami trhal ako liečivá rastlina (liečivé výtrusy).

Plavúň púčivý (Lycopodium annotinum)
je vzácny druh, ktorého rozšírenie na území nie je doposiaľ dostatočne preskúmané. Údaj o jeho výskyte v okolí Bardejovských Kúpeľov (Kamenná hora) pochádza ešte z roku 1905. Výskyt tejto rastliny zistili severozápadne od Ondavky blízko štátnej hranice, rozsiahlejšiu lokalitu v bučine pri Poliakovciach. Najvýznamnejšia lokalita v Čergove sa nachádza pri Krížoch a je navrhovaná na ochranu. Okrem toho rastie plavúň púčivý juhovýchodne od Lukova v doline Chotárneho potoka. Je pravdepodobné, že v budúcnosti pri podrobnejšom botanickom výskume budú zistené ďalšie lokality tohto vedecky významného druhu našej flóry.

Plavúnik alpínsky Diphastriastrum alpinum (L.)Holub
Plavúnik zväčša vyhľadáva na svoj rast acidofilné subalpínske psiarkové lúky, porasty s dominanciou brusnice čučoriedky (Vaccinium myrtillus), vresoviská, občas aj druhotný biotop (napríklad lyžiarske zjazdovky, hraničné pruhy, okraje ciest). Rastie v severnej Európe a v horách strednej a južnej Európy, v severozápadnej Ázii, na Ďalekom východe, zriedkavo v Severnej Amerike a izolovane na Kaukaze a v Strednej Ázii. U nás v subalpínskych stupňoch oreofytika s väčšinou lokalít v ČR v Krkonošiach, na Šumave a na Hrubom Jeseníku. Zákonom chránený druh na Slovensku, kde je radený medzi zraniteľné druhy (VU). Druh je radený medzi silne ohrozené druhy kveteny ČR (C2b). Zákon mu priznáva ochranu v rovnakej kategórii (§2) . Podľa starého údaja z roku 1872 rástol na vrchu Priehyba. Z tohto obdobia sa uchoval aj Haszlinszkého herbárový doklad z Čegova. Pri novších botanických výskumoch už na Čergove nebol zistený.


Plavúnik sploštený (Diphasium complanatum)

Čeľaď: LYCOPODIACEAE PB - plavúňovité

Vytrvalá plavuňovitá rastlina s plazivými, spravidla nadzemnými stonkami, ktoré bývajú aj cez 50 cm dlhé. Postranné vetvy vzpriamené, do 10 cm vysoké, už od bázy husto vetvené. Sterilné konáre len nepatrne sploštené s výrazne nerovnakými listami. Bazálna časť brušných listy stopkatá zúžená, odstáva takmer kolmo od osi vetvy - na rozdiel od ostatných u nás rastúcich plavuníkov, s výnimkou plavuníka D.oellgaardii. Vrcholová časť brušných listov je dohora lomená a s osou vetvy rovnobežná. Vrchol postranných listov odstávajúci, kosákovito zahnutý. Chrbtové listy sú kopijovité, pri pohľade zhora väčšinou trochu širšie než zhora viditeľná časť postranných listov. Výtrusnicové klasy sediace po jednom na konci väčšiny konárov. Výtrusy dozrievajú od júla do septembra.
Diphasiastrum alpinum je považovaný za "základný" druh plavuníka spolu s druhmi D. complanatum a D. tristachyum, s ktorými sa krížia za vzniku hybridogenných taxónov D. issleri a D. oelgaardii . Všetky naše plavuníky sa však voľne krížia ako medzi sebou, tak aj so svojimi hybridmi, čím vzniká kontinuálne škála introgresantov. Medzi jednotlivými taxónmi plavuníkov preto existuje plynulý morfologický prechod a vymedziť hranice medzi druhmi dnes už zrejme nie je možné. Plavúnik sa u nás nachádzal ešte roku 1872 na vrchu Čergov, novšie tam jeho výskyt už nebol potvrdený.

Prilbica moldavská (Aconitum moldavicum) http://www.phoenixhollo.com/fr/Atypus_magnus_10.html
patrí medzi karpatské endemické druhy. Na východnom Slovensku má z chránených druhov pomerne veľké rozšírenie, čo platí aj pre okres Bardejov. Rastie na výživných humóznych pôdach vo vyšších polohách v javorových bučinách (Becherov, podvrcholové časti hrebeňov Čergova), ale najviac je rozšírená v nižších polohách bučín a hrabín, pri potokoch vo svahových porastoch liesky (Kríže, Regetovka atď.). Nie je obzvlášť ohrozeným druhom.

Prilbica pestrá (Aconitum variegatum) http://bylinky.czweb.org/Prilbica.htm
je oveľa vzácnejšia ako predošlý druh a platí to pre územie celého Slovenska. Rod prilbica zahrňuje asi 200 druhov, ktoré rastú na severnej pologuli. Všetky prilbice sú jedovaté byliny. Za najjedovatejšiu rastlinu v Európe je považovaná Prilbica modrá (Aconitum napellus). U nás rastie hlavne vo vyšších nadmorských výškach, často v kosodrevine alebo popri horských potokoch, väčšinou na vápencovom podloží. Poznáte ju podľa dlhých strapcov tmavo modrých kvetov ktorých horné lupienky sú zrastené v prilbu. Okrem nej v horách rastie podobná prilbica pestrá (Aconitum variegatum), prilbica moldavská (Aconitum moldavicum) s užšími ružovofialovými kvetmi a prilbica žltá (Aconitum lycoctonum). Žlté kvety a nitkovité listy má prilbica jedhoj (Aconitum anthora), vyskytujúca v nižších polohách, najmä v dubinách. Obsahujú diterpenoidné alkaloidy, ako je napr. akonitin (jeden z najprudších a najrýchlejšie pôsobiacich rastlinných jedov). Najvyšší obsah alkaloidov je v listoch a v koreňoch (okolo 0,5%), ich obsah však závisí hlavne na stanovišti, na ktorom rastlina rastie, a tiež na ročnom období (v koreňoch je najmenej alkaloidov počas kvitnutia, ich obsah rastie v jeseni a maximum dosiahne počas zimy). Rastlinu nezbierajte a neužívajte (!), lebo je smrteľne jedovatá a okrem toho je aj chránenou rastlinou.
Príznaky otravy sa objavujú už po užití asi 0,2 mg akonitinu, smrteľná dávka pre človeka je asi 3 až 6 mg, teda len niekoľko gramov koreňa. Prvé príznaky sa objavujú už po niekoľkých minútach, smrť môže nastať v priebehu niekoľkých hodín. Ak požije človek väčšiu dávku akonitínu alebo časti rastliny, veľmi skoro sa dostavia príznaky otravy. Vznikne zvláštny pocit mravčenia v zadnej časti ústnej dutiny, ktorý sa rozšíri na celú tvár a hlavu. Neskôr postúpi na končeky prstov rúk a nôh, na uši, do panvovej oblasti a na chrbát. Potom nasleduje úplné znecitlivenie. Zároveň sa dostavia celkové príznaky, ako je potenie, zvracanie, kolikové hnačky, pokles teploty, zimnica, poruchy srdcovej činnosti a veľká svalová slabosť. Dýchanie sa stáva povrchnejšie a smrť nastane poškodením srdca a zastavením dýchania. Prognóza otravy prilbicou je vážna, aj ťažké otravy sa však dajú prežiť, ak sa podarí udržať činnosť srdca a dýchanie. Prvá pomoc spočíva vo vyvolaní vracania, nevyhnutné je však okamžite privolať lekársku pomoc! Údajne sa pri deťoch vyskytli otravy aj po cucaní sladkého nektáru z kvetov! Aj pri dlhšom kontakte s kožou sa môžu dostaviť ľahké príznaky otravy - preto sa rastliny dotýkajte radšej len v rukaviciach. Poznáme ju zo skalnatejších stanovíšť vrcholového hrebeňa Čergova od Veľkej Javoriny po Solisko a z vrcholu Javoriny pri Becherove na štátnej hranici. Je nádhernou ozdobou jesennej prírody. Jej rozšírenie na Slovensku nie je ešte dostatočne známe.

Rosnička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia)
Ľudové názvy: rosička, rosnička, slnečná rosa, prstovka okrúhlolistá.
Trváca bylina Z čeľade rosičkovitých (Droseraceae) s tenkými koreňmi, ružicou dlhostopkatých okrúhlych, žľaznatochlpatých prízemných listov, 10-20 cm vysokými niťovitými stvolmi, ukončenými závinkami bielych kvetov. Kvitne od júna do augusta. Plody sú jednopuzdrové tobolky. Vyskytuje sa na mokrých rašelinovitých miestach (u nás v strednom Ponitrí zriedkavo), t. č. ešte súvislejšie na hornej Orave v podtatranskej oblasti, v Záhorskej nížine, na okolí Martina, Banskej Štiavnice a Košíc. Jedinou známou lokalitou tohto druhu v okrese Bardejov je Regetovské rašelinisko, ktoré je štátnou prírodnou rezerváciou pre svoju vzácnosť, vedecký význam i to, že bola v minulosti zbieraná ako liečivá rastlina. Dnes je to už zriedkavý druh našej kveteny, čo platí pre celé územie Slovenska. Ekologický je viazaná na slatinno-rašelinové biotopy a tých je už dnes málo.
Rosičky sú insektivorné (hmyzožravé, čiže mäsožravé) rastliny: žľaznaté chlpy na čepeliach listov vylučujú lepkavú tekutinu s medovou vôňou, jej kvapky pripomínajú rosu. Hmyz prilákaný sladkou šťavou (komáre, muchy, mravce) sadne na list, kde dráždi chlpy. Tie sa zohýbajú dovnútra a pritláčajú obeť k listovej čepeli. Chytený hmyz hynie v lepkavých výlučkoch žliaz vylučujúcich enzýmy, ktorými rastlina strávi mäkké časti hmyzu. Zvyšok odstráni z listu dážď či vietor. Pestujeme ju v rašelinovitej pôde. Rozmnožujeme semenami, ktoré rozsievame voľne najmä na pôvodných stanovištiach rastliny, alebo delením trsov. Zbierame vňať, prízemné listy s kvitnúcimi stvolmi. Očistíme od primiešanín a sušíme pri teplote do 35°C bez obracania. Usušenú preosejeme a prach, obsahujúci často semená, vysievame na pôvodnom stanovišti. Vlastnosti rastliny: Antisklerotikum, expektorans, diuretikum, spazmolytikum, antiseptikum. Rastlina je úplne chránená. Osobám s nízkym krvným tlakom, alebo trpiacim na tuberkulózu môže škodiť. Dlhotrvajúce užívanie vyvoláva bolesti reumatickej povahy. 

Skopólia kranská (Scopolia carniolica)
Skopólia kranská je trváca, asi 40 cm vysoká, jedovatá bylina s hrubym podzemkom, rozkonárenou osou a s vajcovitými, celistvo okrajovými, stopkatými listami. Naspodku osi sú namiesto listov iba šupiny. Ozdobné kvety sú dlhostopkaté, previsnuté a majú zvonkovitý, päťzubý kalich, valcovito zvonkovitú, hnedočervenú korunu a päť tyčiniek. Kvitne už v apríli a v máji. Plod je tobolka. Skopólia kranská pochádza z južných Alp (Kransko) a často sa pestuje na poli a v záhradkách. Na Slovensku je pôvodná, najmä v krajinách východne od Pienin. Rozmnožuje sa semenami, ktoré si v parenisku predpestujeme a zosilnené priesady vysadíme na pripravené miesto. Je čiastočne chránená. Zbiera sa podzemok (Radix scopoliae), ktorý sa vykopáva v jeseni z trojročných a štvorročných rastlín, očistí sa a usuší. Droga obsahuje asi 1% jedovatých alkaloidov, najmä hyoscyamín, trocha atropínu a skopolamínu a iné. Uvoľňuje kŕče hladkého svalstva. V ľudovej liečbe sa táto jedovatá a nebezpečná droga nesmie používať. V modernej chirurgii sa droga používa v predpríprave na narkózu, samozrejme, iba pod priamym lekárskym dozorom. Vo farmácii sa droga používa na prípravu galenických prípravkov a na izoláciu alkaloidov. Skopólia kranská sa počíta k východokarpatským subendemickým druhom. Na Slovensku rastie len vo východnej časti a poznáme aj jednu lokalitu v okrese Bardejov, a tou je štátna prírodná rezervácia Magura. Rastie aj v pohorí Čergov, ale na svahoch patriacich do okresu Prešov. Je význačným druhom javorových bučín, v ktorých rastie na skalnatých a sutinových stanovištiach. Lokality skopólie kranskej majú na východnom Slovensku veľký fytogeografický význam.

Svíb drieňový - drieň (Cornus mas)
je ker, ba až menší strom. Na jar ešte pred olistením ho ľahko poznáme podľa žltých kvetov zoskupených do guľatých okolíkov. Ako teplomilný druh dáva prednosť výhrevným skeletnatým vápencovým a andezitovým podkladom. Drienku môžme nájsť na pasienkoch, vo svetlých lesoch, na okrajoch lesov, v krovinách, na krovinatých a skalnatých svahovitých stráňach, lesostepiach. Má rada kamenité pôdy a obľubuje lokality s vápencovým, štrkovým a zásaditým podkladom. Drienka je odolná voči extrémnym suchám, preto vydrží aj na takých miestach, kde iné kry a stromy by nerástli. V ľudovom liečiteľstve sa využívali plody, listy a kôra. Vo všeobecnosti majú všetky tri zložky dobrý (a liečivý) vplyv na tráviace ústrojenstvo. Plody (sušené na čaj, čerstvá šťava z plodov)osožia pri žalúdočných a črevných ťažkostiach (hnačka, katar, úplavica). Z listov a kôry sa varil čaj s podobnými účinkami. Prírodná rezervácia Drieň sa nachádza v južnom výbežku geomorfologického celku Vihorlatské vrchy. Je súčasťou časť chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a zaberá rovnomenný zalesnený vrch (345,2 m n. m.) nad obcou Hlivištia. Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1993 na ploche 11,25 ha. Je chránená z dôvodu výskytu ojedinelých lesných a lesostepných teplomilných spoločenstiev na skalnom andezitovom podloží s porastom buka lesného a masovým výskytom drieňa obyčajného (Cornus mas). Husté drieňové a bukové dúbravy sú útočiskom pôvodných druhov poľovnej zveri. Drienka sa dočkala aj šľachtenia.  Doteraz sú známe odrody - Devín a Titus.

Šafran Heuffelov (Crocus heuffelianus)
Je známych asi 80 druhov, ktoré sú rozšírené hlavne v Európe , predovšetkým v Stredomorí a tiež v juhozápadnej a strednej Ázii. Jedná sa o vytrvalé pozemné byliny, so sploštenými guľovitými hľuzami, ktoré sú zabalené do sieťnatých starých pošiev listov a zvonka majú niekoľko šupín. Sú to pomerne nízke jednodomé rastliny s obojpohlavnými kvetmi. Listy sa vyvíjajú po odkvitnutí alebo zároveň s kvetom, sú iba v prízemnej ružici, sediace, s listovou pošvou. Čepele listov sú celokrajné, väčšinou čiarkovité, často s 2 nápadnými ryhami rovnobežnými s byľou a okolo strednej žilky sa vytvára biely pruh, žilnatina je súbežná. Kvety sú obojpohlavné, pomerne veľké a nápadné, rôznych farieb, jednotlivé alebo vyrážajú po niekoľkých (2-5) z hľuzy. Kvety vyrážajú v pazuchách bazálnej šupiny z hľuzy na krátkej stopke, sú podopreté niekoľkých spravidla blanitými listeňmi, niekedy vytvára tiež blanité listénce. Okvetie sa skladá zo 6 okvetných lístkov v 2 praslenoch, ktoré sú zrastené do dlhej okvetnej rúrky. Plodom je trojpúzdrová kapsuľa, ktorá sa vyvíja pod zemou, ale pri dozrievaní sa stopka predlžuje a kapsuľa sa dostáva nad zem. Rástol aj v pohorí Inoveckom, kde som ho videla v roku 2003.

Telekia ozdobná (Telekia speciosa)
Telekia ozdobná (Telekia speciosa) je vysoká, vytrvalá kvetina so žltými kvetmi až 9 cm veľkými, je druh rodu telekia ozdobná z čeľade astrovité kde je radená do podčeľade Asteroideae. Je jediným druhom, ktorý sa v prírode republiky vyskytuje. Rod telekie je tvorený len dvoma druhmi, ten druhý Telekia speciosissima rastie ako endemit v Lombardských Alpách na pomedzí Talianska a Švajčiarska. V SR rastie, hlavne v stredných a vyšších polohách roztrúsene po celom území. Prednostne vyrastá na slnečných až polotienistých a vlhkých, na živiny bohatých pôdach slabo zásaditých až mierne kyslých. Zarastá brehy vodných tokov a nádrží, priekopy pozdĺž ciest aj svetlá vlhké miesta blízko lesov aj ich svetlé paseky vrátane horských lúk. Na území severovýchodného Slovenska telekia ozdobná má prirodzené pokračovanie areálu z východokarpatskej oblasti. Pre svoje dekoratívne vlastnosti sa pestuje v záhradách a parkoch, miestami bola v minulosti vysádzaná aj pri lesníckych zariadeniach, a tak v súčasnosti miestami splaňuje. Telekia ozdobná sa samovoľne rozmnožuje tak semenami prenášanými vetrom, ako aj rozširovaním odnoží. Ak rastie na nestabilných pôdach v blízkosti vodných tokov sú odnože pri veľkej vode vymieľané a odnášané po prúde, tam na príhodných miestach zakorenia a zakrátko vytvoria nové kolónie. Je invazívnou rastlinou napríklad v ČR. Na určitých miestach je preto nutné pristúpiť k jej likvidácii, ako najlepší spôsob odstránenia tohto druhu z nechcených území sa odporúča postrek listov herbicídmi spojený s kosením stoniek po ktorom, vďaka mohutnému koreňovému systému, rastliny opäť vyrážajú. Telekia ozdobná je nebezpečná aj ľuďom. Obsahuje látky podobné seskviterpenickým laktonom (napr.telekin, isotelekin, isoalantolakton a xantanolid) ktoré sú silnými kontaktnými alergénmi a spôsobujú kontaktnú dermatídu. Priamy styk rastliny s nechránenou pokožkou môže u citlivých ľudí vyvolať alergickú reakciu.

Tis obyčajný (Taxus baccata)
má pre flóru celého Slovenska mimoriadny význam, a to z hľadiska histórie vývoja našej kveteny, ako i z hľadiska fytogeografického a ekologického. Dnešné rozšírenie a výskyt tisu obyčajného pri Becherove je posledným zvyškom z niekdajšieho a častejšieho výskytu v severnej časti Nízkych Beskýd. Podľa historických údajov bol tis rozšírený pri Hrabovci, Dlhej Lúke, Fričke, Cigežke, Kurove, Vyšnom Tvarožci a ďalej v severnej časti okresu Svidník pri Šarbove, Miroli, Vyšnej Pisanej, Jurkovej Voli, a i. Podnes je viac chotárnych názvov, ktoré sú určite spojené s niekdajším výskytom tisu (Hervartov - Tisovec, Kružľov - Tisinec, Kručov - Tisovec, Livov - Čarna jedlina a i.). Niektoré z nich patria územiam, ktoré už nie sú dnes zalesnené. Viaceré staršie literárne pramene uvádzajú správy o stavebnom používaní tisového dreva v Bardejove a jeho okolí, čo svedčí o väčšom rozšírení tejto dreviny. Tis, ako je známe, je vyhľadávaný stavebný materiál, je veľmi tvrdý, trvanlivý a drevokazný hmyz ho prakticky nenapadá. Tis obyčajný je všeobecne rozšírený viac vo vápencových územiach a o to vzácnejšie sú jeho lokality na flyšoch Nízkych Beskýd. Treba venovať osobitnú starostlivosť každému kríku či stromu tejto zákonom chránenej dreviny.

Vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata)
význačný druh slatín a rašelinísk sa vzácne vyskytuje aj na území okresu Regetovské rašelinisko, slatina Pod Lieskovcom medzi Bardejovskou Novou Vsou a Komárovom, Giraltovce). V minulosti bol zistený aj pri Lenartove, Nižnej Polianke a Cigeľke. Tak ako na ostatnom území východného Slovenska, aj tu už niektoré lokality zanikli v dôsledku narušenia hydrologických pomerov jej stanovíšť. Listy sa zbierajú pre farmaceutické využitie. V súčasnosti je vachta trojlistá už pomerne vzácny druh, a preto aj v okrese Bardejov boli zachovalé biotopy slatín a rašeliniská pri Regetovke zahrnuté pod ochranu.

Vemenník trojlistý (Platanthera bifolia) Čeľaď: vstavačovité (Orchidaceae)
Trváca rastlina vysoká 15-50 (-80) cm s repovitými koreňovými hľuzami, ktorej byľ je priama a dutá, na báze stonky zvyčajne dva do 20 cm dlhé a 3-6 cm široké protistojné široko oválne listy a kvety má v bohatom strapci, sú (žltkasto) zelenkastobiele alebo biele, veľké 15-23 mm a výrazne voňavé. Pysk je úzko jazykovitý, nedelený a celistvookrajový 2-3 cm dlhý s tenkou a dlhou ostrohou (1,5-2-krát dlhšia ako skrútený semenník). Políniá sú rovnobežné a tesne vedľa seba. Plodom je tobolka. Rastie zvyčajne v riedkych listnatých, zmiešaných i ihličnatých lesoch, v krovinách, na lúkach, v trávnatých, na živiny chudobných porastoch a vresoviskách, na okraji rašelinísk; väčšinou dosť hojný druh, obľubuje suché až vlhké pôdy, indikuje mierne povrchové zakyslenie hlavne na vápnitých pôdach; ide o teplomilný roztrúsený druh, priťahuje najmä nočné motýle, pretože intenzívne začína voňať až večer a v noci. Je na území celého okresu Bardejov pomerne častý druh. Rastie na lesných lúčkach a čistinkách v borovicovo-brezových pasienkových lesíkoch v juhovýchodnej časti okresu i na psicových lúkach Čergova. Podobný druh, vemenník zelenkastý (Platanthera chlorantha) je druhom lesných stanovíšť a trochu odlišnou ekológiou a doposiaľ nedostatočne preskúmaným rozšírením. Rastie aj v dolinách Čergova (Kríže, Hertník).

Veternica lesná (Anemone silvestris)
patrí k lesostepným druhom, a preto obľúbené teplé trávnaté a kamenisté stráne. Takéto stanovištia, na ktorých rastie veternica lesná, sú aj v okrese Bardejov.
Poznáme ju z okolia Giraltoviec, Kobylnice, z doliny Močarnice pri Kukovej a z teplých stráni Vinbargu západne od Bardejova. Sú to len malé plôšky s teplomilným travinným spoločenstvom mrvice perovitej, ktoré zarastajú borovicou lesnou. Veternica lesná patrí k vzácnym predstaviteľom teplomilnej vegetácie Nízkych Beskýd.
Lokality v okrese Bardejov majú dôležitý fytogeografický význam, a preto si zasluhujú zvláštnu ochranu. Pre svoju nápadnosť sa veternica lesná často zbiera do kytíc a predáva na trhoch.

Zimoleň menšia (Vinca minor)
je pomerne častý druh na celom území okresu, najmä v juhovýchodnej časti v nižších polohách pásma dubo - hrabín i v lesných porastoch jedľových bučín. Obyčajne vytvára celé kolónie. V rámci okresu Bardejov je viac rozšírený na území Nízkych Beskýd, menej v Čergove. Spomenieme len niektoré lokality pri Giralcovciach, Marhani, Komárove, Bardejovských Kúpeľoch, Mokroluhu, Bartošovciach, Dubinnom, Poliakovciach, Hertníku, Šibe atď. Čitateľom sú isto známe mnohé ďalšie lokality z ich okolia. Dôvodom začleniť zimozeleň menší medzi čiastočne chránené druhy je najmä skutočnosť, že sa trhá na vence, čím sa niektoré lokality veľmi ochudobňujú. Okrem toho aj to, že na území Slovenska nie je všade rovnako rozšírený. Na severovýchodnom Slovensku je ho miestami veľmi veľa, a preto sa tam netreba obávať o jeho existenciu.
 

 

V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. (ďalej len „zákon“) je zakázané chránenú rastlinu
a) poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať, vyrezávať, ako aj zbierať v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode,
b) držať a pestovať mimo jej prirodzeného výskytu v biotope,
c) premiestňovať alebo prepravovať,
d) predávať, kupovať alebo vymieňať a ponúkať na účel predaja alebo výmeny,
e) vyvážať.
Zakázané je aj poškodzovať a ničiť biotop chránenej rastliny.
 

Príloha č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/24-2003-z-z.p-6956.pdf

 

Moje
webové stránky 
Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian
http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia 2006 (doplnené a prerobené 20.-21.10.2013) http://cezmin.wz.cz